Zdravotné riziká nových výsadieb

Alarmujúci je zdravotný stav mladých výsadieb. Výsadbovým materiálom často vysádzame sadenice virózne, bakteriózne, napadnuté Petriho chorobou! Objednávajme sadenice len u dodavateľov, v ktorých máme dôveru.

Správne zakladanie nových vinohradov je zárukou úspešnosti vinohradníctva, preto im venujeme zvláštnu pozornosť. Vyžadujeme maximálnu starostlivosť pri výbere odrôd, príprave pôdy, samotnej výsadbe, ale obzvlášť kvalite výsadbového materiálu - sadeníc. Sadenice aj pri dobrom fyziologickom stave môžu byť infikované rôznymi patogénmi, ktoré po vysadení spôsobujú rôzne problémy:

• vírusy sa nachádzajú v celom systéme, v celej rastline a zotrvávajú počas celej životnosti kra (kry sa nedajú vyliečiť). Spôsobujú spravidla zníženie vitality kra, množstva i kvality úrody, za určitých podmienok aj hynutie krov
• bakteriálne choroby, najmä bakteriálna nádorovitosť je tiež systémové ochorenie, pri vhodných podmienkach sa spúšťa mechanizmus pôsobenia prítomných baktérií, ktoré indukujú nekontrolované množenie buniek - rakovinové - vytvárajú sa nádory, pričom hynie časť drevných pletív, cievnych zväzkov, ker sa oslabuje a môže dôjsť aj k hynutiu. Podobne, ako pri virózach, ani bakteriálne ochorenie sa nedá vyliečiť
• hubové patogény - drevokazné huby - môžu byť prítomné v sadencoch a pri vhodných podmienkach spôsobiť výrazné oslabenie krov, aj ich hromadné hynutie.

Pri nákupe výsadbového materiálu dbajme na to, aby na objednaný a dodaný výsadbový materiál mal vystavené doklady o odrodovej a zdravotnej certifikácií, t.j. záruka, že materiál je pretestovaný a nie je nakazený najškodlivejšími vírusmi (zvinutka, roncet, mozaika arábky, resp. latentnej škvrnitosti), ďalej že nie je nakazený baktériami, najmä bakteriálnou nádorovitosťou. Žiaľ, na prítomnosť hubových patogénov sa množiteľský materiál netestuje, preto ich absenciu môže zaručiť iba spoľahlivý producent sadeníc.

Ohrozenie mladých výsadieb systémovými chorobami je značné! Pri prehliadkach mladých vinohradov 1 až 3-ročných často vidieť príznaky viróz - najmä bezpečne identifikovateľnej zvinutky viniča, bakterióz - nádory najmä v mieste štepenia už v roku výsadby, a často i hynutie vysadených krov, zapríčinené tzv. Petriho chorobou, spôsobenou drevokaznými hubami. Podozrenia máme dokumentované v prípade viróz testovaním metódou ELISA, v prípade bakterióz a hubových chorôb testovaním kultiváciou na selekčných médiach. Výskyty chorých krov v mladých výsadbách nezriedka dosahujú aj 10% jedincov (!).

Virózy

Najčastejšie sa vyskytuje vírusová zvinutka viniča, niekedy ojedinele, ale som videl prípad, kde odhadujem podiel viróznych krov na takmer 10%. Moja domnienka sa už potvrdila aj testovaním podozrivých jedincov v akreditovanom testovacom laboratóriu v ČR - výsledok testovania bol pozitívny - zistila sa prítomnosť vírusovej zvinutky, sérotyp-I, resp.III. Príznaky sú najvýraznejšie v druhej polovici vegetácie- v auguste, septembri. Na bielych odrodách sa listy zvinujú, od spodných listov sa zvinovanie začína. Neskôr sa medzižilové pletivo odfarbuje do žlta.

Pri modrých odrodách medzižilové pletívá sa zafarbujú do červena.

Sadence pochádzajú od domácich, ale častejšie od zahraničných škôlkárov, a čo je horšie, aj na výsadbách, ktorých sadence disponujú Certifikátom o tom, že materiál bol pretestovaný na určené virózy, sa po výsadbe objavujú kry s vizuálnymi príznakmi. Môžu sa vyskytnúť aj ďalšie vírusové choroby, ako napr. roncet, mozaika arábky, žilová mozaika a pod. Ale aj nebezpečné latentné virózy môžu ohroziť naše nové vinohrady. Zvinutku môže takmer s istotou diagnostikovať aj sám vinohradník podľa vizuálnych príznakov. V takom prípade je nevyhnutná likvidácia napadnutých krov - spálenie a po miestnej dezinfekcii pôdy náhrada zdravým sadencom.

Prípad ma trápi aj preto, lebo viackrát som upozornil, aby sa kupovali sadence vždy s Certifikátom, i keď je certifikovaný materiál drahší ako štandard bez testovania, lebo v cene certifikovaného materiálu sa platia aj náklady producenta na testovanie a kontrolnú činnosť akreditovaného pracoviska a administratívu, spojenú s vydaním certifikátu. No skúsenosti ukazujú, že žiaľ sú aj takí producenti sadeníc, na ktorých nie je spoľahnutie - preto treba materiály objednať u spoľahlivého producenta!

Ak sa vírusové choroby, najmä zvinutka, ktorú neprenášajú pôdne háďatká, vyskytnú na mladej výsadbe, a sadence pochádzajú z certifikovaného materiálu, zodpovednosť jednoznačne znáša dodavateľ sadeníc.

Bakteriózy

Bakteriálna nádorovitosť je ďalšou chorobou, ktorá ako systémové ochorenie, je chorobou neliečiteľnou. U podozrivej rastliny s uvedenými príznakmi, prešetríme kmeň, najmä okolo hlavy kra. Keď zistíme nádory, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o bakteriálnu nádorovitosť. V takom prípade postupujeme podobne, ako pri vírusových kroch - likvidácia - spálenie a po miestnej dezinfekcii pôdy náhrada zdravým sadencom. Záverom chcem upozorniť, ak sa menované systémové choroby vrátane bakteriálnej nádorovitosti vyskytnú na mladej výsadbe, a sadence pochádzajú z certifikovaného materiálu, zodpovednosť znáša dodavateľ sadeníc.

Petriho choroba, ESCA syndrom na sadencoch a mladých vinohradoch

Petriho choroba (P.ch.) je tá časť komplexného tzv. ESCA syndrómu, ktoré spôsobuje hynutie sadeníc, či mladých krov (najmä do 3.roku po výsadbe). Hlavnú úlohu pri procese hynutia zohrávajú tzv. drevokazné huby – vnútorné parazity. Tieto môžu byť prítomné už v kroch matečných rastlín, a cez materiál prenášať do štepených sadeníc, a tým sú potenciálnym zdrojom neskoršieho hynutia viničového kra. Je možná však aj iná cesta infekcie – cez konídie drevokazných húb, ktoré sú vzduchom prenášané aj na veľké vzdialenosti, a infikujú ker na citlivých miestach, t.j. infikujú neošetrené rany po reze. Najčastejšie infekcie sú pri reze v mesiacoch december a január, fabruár, keď teploty prekročia +12 oC. Citlivosť na infekciu trvá 2-3 mesiace. Pri reze vo fenofáze slzenia citlivosť k infekcii výrazne klesá. Mladé kry sú napadnuté najviac hubou Phaeomoniella chlamydospora, Phaeoacremonium aleophilum a i.

Petriho choroba na mladých vinohradoch v SR

V matečných výsadbách, škôlkach sa spravidla vizuálne príznaky Petriho choroby neprejavujú, alebo iba nešpecifickými príznakmi, preto bude pravdepodobne ťažké vylúčiť najnebezpečnejší zdroj infekcie. Treba vedieť, že nikde v zahraničí podľa mojich vedomostí netestujú šľachtitelský a množitelský materiál, používaný na množiteľské účely na hubové choroby! T.j. aj keď kupujete tzv. "Certifikovaný" materiál, ten je testovaný iba na vymenované virózy, resp. výnimočne aj na bakteriózy – nie však na hubové patogény. Všade vo svete, na všetkých svetadieloch sa Petriho choroba vyskytuje a spôsobuje hynutie sadeníc, resp. mladých krov v mladých výsadbách – tak aj na Slovensku.

Pri našej poradenskej činnosti sme zistili, že u nás je Petriho choroba rozšírená tak vo výsadbách pochádzajúcich z domácich zdrojov – od niektorých tuzemských škôlkárov, ako aj z materiálu, dovezeného zo zahraničia.

Petriho choroba sa vyskytuje jednak na mladých výsadbách, ako aj na podsadbách. V roku výsadby hynutie spravidla býva menšie – materiál sa zdá byť v poriadku, rast a vývoj na ujatých kroch býva normálny. V druhom roku sú výpady, resp. časť krov má výrazne menší rast, časti krov môžu hynúť. Spravidla najväčšie výpady sú až v treťom roku po výsadbe – poznáme prípad, keď napriek vzornej príprave pôdy, starostlivo vykonanej výsadbe a agrotechnike sa trojročný vinohrad musel likvidovať práve pre škody, spôsobené Petriho chorobou! Treba mať na zreteli, že Petriho choroba, ako aj ESCA syndróm, ktorého súčasťou sledovaná choroba je, sú komplexné ochorenia. Tu zohrávajú úlohu aj ďalšie biotické, a abiotické, ale aj antropogénne činitele.

Zistili sme veľké rozdiely v prejave choroby. Je aj veľa takých nových výsadieb, kde sa škody spôsobené Petriho chorobou nevyskytujú vôbec, alebo iba v zanedbateľnom rozsahu. Pripisujem to okrem absencie napadnutia a prenosom choroby sadenicami, už spomenutej antropogénnej činnosti, t.j. príprave pôdy pred výsadbou, manipulácií so sadenicami, dezinfekčným a ochranárskym opatreniam a pod.

Za určitých podmienok v prvých rokoch sa výpad krov nemusí prejaviť, pritom môžu byť prítomné infekty, t.j. Petriho choroba môže byť v latentnom stave. V tom prípade za určitých podmienok, ktoré zoslabujú imunitný systém viniča, resp. vyhovujú patogénom, môže sa prejaviť ESCA syndróm v podobe predčasného hynutia krov. Čiže nie je záruka, že aj zdanlivo kompletne zapojený nový vinohrad je bez infektu, t.j. potenciálneho nebezpečia prejavu choroby v ďalších rokoch.

Ako chorobu rozpoznať, diagnostikovať?

Petriho choroba mladého viniča:

Vonkajšie príznaky:

Slabší rast výhonkov, krátkočlánkovitosť, menšie rozmery listov, ich svetlejšia farba, občas aj nekróza okrajov listov. Celková degenerácia, odumretie výhonkov - vytvorených kmienkov, môže sa objaviť ešte vypučanie nových, slabých výhonkov až potom úplné hynutie krov. Všetky príznaky sú nešpecifické, iba celkové oslabenie až hynutie upozorňujú na možnosť etiologie - Petriho choroby.

Vnútorné príznaky, viditeľné v mieste štepenia, resp. v koreňovom dreve:

Farba stržňa – drene je tmavá až čierna. Cievne zväzky obyčajne v kruhovom rozložení sú tmavé. Na prierezoch tmavých cievnych zväzkov sa po krátkom čase vytláča miazga čiernej farby.

Treba však upozorniť, že uvedené príznaky nie sú špecifické pre P.ch., môžu byť spôsobené aj abiotickými vplyvmi, poškodením v priebehu pestovania sadeníc, nevhodným uskladnením, atp. O skutočnom stave, či sadenice sú infikované patogénmi P.ch. sa môžeme s istotou presvedčiť len testovaním.

Testovanie na prítomnosť patogénov Petriho choroby

Testy sú zamerané na zisťovanie charakteristiky húb, vypestovaných na špecifických kultivačných médiach, identifikáciou morfologických znakov prítomných húb mikroskopicky.

Po likvidácii Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho neviem, ktorá organizácia bude testy robiť(?).

Ochranné opatrenia pri výsadbe vinohradu

Organizačné opatrenia

• Npri kúpe sadbového materiálu žiadať certifikát o testoch na určené virózy a bakteriálnu nádorovotosť - menovite označiť patogény, na ktoré bol materiál testovaný
• V obchodnej zmluve žiadať od množiteľa, či obchodníka s množiteľským materiálom záruku, že sa Petriho choroba nevyskytne minimálne 3 roky, počítajúc rokom výsadby. V prípade výskytu, dohodnúť podmienky kompenzácie
• V prípade úhynu požiadať kontrolný ústav (ÚKSÚP) o odber vzoriek - uhynutých krov, sadencov a pretestovanie, či chorobu zapríčinili patogény, spôsobujúce Petriho chorobu

Ochranárske opatrenia

• Pred výsadbou namáčať materiál v dezinfekčnom roztoku (t.č. robíme pokusy na vhodnosť prípravku, pokusy nie sú ukončené). Z doterajších predbežných výsledkov sa ukazuje vhodné najmä namáčanie sadencov pred výsadbou v 1%-nom roztoku prípravku Hortipur-O, s úč.l. hydroxychinolin, dobré výsledky sa ukazujú aj namáčaním v 0,4%-nej suspenzii Ibefunginu - úč. organizmus Bacillus subtilis - zatiaľ nie sú v zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín(!). Účinok sa ukazuje aj po máčaní v 0,4%-nej suspenzii Trichodexu - úč. organizmus Trichoderma harsianum a pod. Namáčanie sme robili 24-48 hodín. Aj máčanie v 0,1% roztoku Fundazol 50 WP mal sľubný účinok.
• Ďalej možno uvažovať o zálievke (napr. 0,1% roztokom Fundazolu 50 WP)
• Vhodné je ošetrenie rán napr. prípravkom Fundazol 50 WP, Hortipur-O (Chinosol W), koloidnou sírou, merpanovým prípravkom a pod. Nie je vhodné ošetrovať rany voskom, pretože sa odlupuje a rana zostáva bez ochrany.
• V priebehu vegetácie do technológie ochranných prostriedkov častejšie zaradiť prípravky, ktoré povrchovo, alebo hĺbkovo pôsobia proti uvedeným patogénom, ako Fundazol 50 WP, Ibefungin, Trichodex, Aliette Bordeaux, Falcon 461 EC, meďnaté prípravky a pod.

Ochranárske opatrenia by mali veľmi dôsledne dodržiavať pri pestovaní matečníc, množitelia - škôlkári, ktorí by mali okrem uvedených opatrení dbať o nielen zaobstaranie zdravého biologického materiálu, ale aj o udržiavanie neinfekčného prostredia, náradia, obalov atp.