Chráňme hrozno pred hnilobami

Hniloby hrozna spôsobujú problémy najmä vtedy, keď ponechávame hrozno na neskoré zbery. Na ochraneu proti hnilobám myslíme celý rok vhodnou agrotechnikou, zelenými prácami i chemickou či biologickou ochranou.

Úvod

Hniloby hrozna každým rokom viac nadobúdajú na význame, pretože už dnes diktuje trh, a tak základom vinohradníctva je kvalita dopestovaného hrozna. Okrem výberu vhodnej odrody a ďalších okolností, pestovateľ musí počítať s neskorým zberom, t.j. október, november.

V tejto súvislostí treba presnejšie charakterizovať hniloby v širšom kontexte a aj opatrenia, ktoré súvisia nielen s agrotechnikou, ale i s celoročnou ochranou aj proti ďalším patogénom.

Obr. 1 Zdravé, dobre ošetrované hrozno, ponechané na ľadový zber Obr. 2 Hrozno, ponechané na ľadový zber, ale je napadnuté bielou hnilobou a následne pôsobia tu i ďalšie hniloby, octové baktérie, ktoré spôsobujú tzv. kyslú hnilobu (sour rot).

Terminológia

Navrhujem prehodnotiť našu terminológiu rôznych typov hniloby hrozna nasledovne:

Doteraz sme jednoducho pomenovávali nasledovné javy: ak pleseň sivá napadne hrozno skoro, kým je "kyslé", teda v dobe pred dozrievaním, hovoríme o zhubnej, čiže kyslej hnilobe. Od tejto formy hniloby rozlišujeme napadnutie bielou hnilobou, či ďalšími hnilobami, napr. penicíliom, atď. Hrozno sa však predtým oberalo oveľa skôr, takže sme sa s ďalšími činiteľmi vyvolávajúcimi hniloby po stránke názvoslovnej nezaoberali.

Nastal čas, aby sme upresnili terminológiu rôznych typov hniloby hrozna a prispôsobili novým podmienkam a poznatkom:

• Pleseň sivá - botrytída je spôsobená patogénom Botryotinia fuckeliana, konídiové štádium Botrytis cinerea. Poznáme však viac foriem hniloby hrozna: tzv.
• Zhubná hniloba, keď huba, vyvolávajúca botrytídu, napadne hrozno pred zamäkaním a spravidla spôsobuje značné škody v kvalite hrozna
• Ušľachtilá hniloba, keď huba, vyvolávajúca botrytídu, infikuje hrozno vo fenofáze dozrievania (nad 18°NM cukru) a následne je teplý, bezzrážkový ráz počasia. Vytvárajú sa cibéby, ako surovina pre výrobu tzv. cibébových výberov
• Biela hniloba je spôsobená patogénom Metasphaeria diplodiella, konídiové štádium Coniella diplodiella, ktorá obyčajne cez rany infikuje bobule a vytvára podmienky pre ďalšie infekcie tzv. nekrotrofnými organizmami, ktorými môžu byť ďalšie huby, ale aj octové baktérie
• Hniloby hrozna "bunch rot" sú spravidla spôsobené tzv. nekrotrofnými hubami, ako Botrytis cinerea, alebo parazitom Metasphaeria diplodiella a druhotne na tieto hniloby nadväzujú aj rôzne druhy fakultatívnych nekrotrofov z rodu Penicillium, Trichothecium, Aspergillus, Rhizopus, Rhizoctonia prípadne iné.
• Kyslá hniloba hrozna - "Sour rot" je spôsobená komplexom patogénov, ktoré spôsobujú hniloby hrozna, rôznymi kvasinkami ale aj octovými baktériami z rodu Acetobacter, ktoré produkujú kyselinu octovú. V infikovanom vinohrade cítiť charakteristický prenikavý octový zápach. Často sa na porušených bobuliach druhotne usadia aj drozofily, ktoré urýchľujú rozklad nahnitého hrozna zanášaním kvasiniek nielen muškami, ale i činnosťou lariev. Hniloby hrozna "bunch rot" sa často menia tým, že ďalšími infekciami patogénov postupne prechádzajú na kyslé hniloby "sour rot".
• Fakultatívne nekrotrofné organizmy sú mikroorganizmy príležitostne sa vyvíjajúce na odumretých organických substrátoch. Do tejto skupiny patrí väčšina spomínaných patogénov (okrem pôvodcu bielej hniloby, ktorý je priamo napádajúcim patogénom). Fakultatívne nekrotrofy spočiatku môžu žiť v symbioze (obojstranne výhodný vzťah), volne prežívajú v prírode aj ako saprofyti (organizmy, žijúce na hnijúcich substrátoch), avšak saprofyti môžu sa tiež adaptovať na parazitický spôsob života. Všetky druhy fytopatogénnych mikroorganizmov, ktoré patria do tejto skupiny, majú veľmi dobre vyvinutú schopnosť aktívne osídlovať mŕtve organické substráty a tak môžu aj nekonečne dlhú dobu prežívať saprofytným spôsobom. Akonáhle sa však dostávajú do styku s vhodnou živou hostiteľskou rastlinou, za vhodných podmienok prechádzajú na nekrotrofný spôsob života, pričom infikované buky a pletivá usmrtia. K usmrteniu buniek hostiteľa dochádza enzymatickou aktivitou hýf huby, bakterií, prípadne pôsobením toxínov, ktoré patogén vylučuje do zdravých pletív rastliny. Po usmrtení buniek prechádza parazit opäť do saprofytnej fázy. Fakultatívne nektrotrofy spravidla prežívajú v pôde na odumretých organických substrátoch vo forme gamety (zrelá pohlavná bunka), cysty, spóry, alebo vegetatívneho mycélia (podhubie). Medzi tieto patria niektoré druhy húb z rodu Aspergillus, Penicillium, Rhizopus, Trichothecium, Cladosporium, Rhizoctonia, príp.iné. Do tejto skupiny organizmov možno zaradiť aj druhy z rodu Botrytis, najmä Botrytis cinerea.

  Obr. 3 Kyslá hniloba - všimnime si kukly drozofily na hnijúcich bobuliach

• Sivá pleseň na bobuliach je po infekcii Botrytis cinerea
• Zelená (modrá) pleseň na bobuliach je po infekcii Penicillium expansum
• Čierna pleseň na bobuliach býva po infekcii Aspergillus niger
• Biela pleseň býva po infekcii Alternaria alternata (nemýliť s bielou hnilobou)
• Ružová pleseň je po infekcii Trichothecium roseum

Pozrime sa na patogény, ktoré najčastejšie spôsobujú hnilobu hrozna primárne, či sekundárne.

Pleseň sivá - Botryotinia fuckeliana - konídiové štádium Botrytis cinerea

Napáda veľa druhov rastlín. Na viniči môže infikovať všetky zelené časti. Hospodársky význam má napadnutie kvetenstva, strapiny a bobúľ - strapcov. Infikuje spravidla po dlhom období jarných dažďov. Napadnuté kvety a kvetenstvo sa zafarbujú dohneda a za vlhkého počasia môžu byť prerastené sivým povlakom huby. Napadnutá časť kvetenstva zasychá. Nebezpečie zo skorej infekcie spočíva najmä v tom, že patogén sa usadí na zbytkoch kvetenstva ako fakultatívny nekrotrof. Vo forme vegetatívneho mycélia prečkáva horúce letné obdobie, a znova sa aktivuje pred, alebo po uzatvorení strapcov, a v prípade vlhkého počasia infikuje ešte nezrelé bobule. Túto formu označujeme ako zhubnú hnilobu. V napadnutých bobuliach sa už nesyntetizuje cukor a proces zrenia je prerušený. Napadnuté bobule sa zafarbujú dohneda a na nich vyrastá sivý porast plesne, ktorý neskôr pokrýva celé bobule. Napadnuté strapce majú nepríjemny plesňový zápach. Také strapce sa stávajú vhodným substrátom aj pre infekciu druhotnými hubami, ktoré môžu výrazne zhoršiť kvalitu suroviny pre výrobu vín. U modrých odrôd pleseň sivá rozkladá aj farbivá v šupke.

Obr. 4 Infikovaná časť kvetenstva hnedne, zasychá Obr. 5 Pleseň sivá - botrytídou napadnutý strapec odrody Rizling vlašský

Podmienky vzniku epidemického ohrozenia: Kým u patogénov, špecializovaných len na vinič, ako peronospóra viniča či múčnatka viniča, podmienky pre epidemické ohrozenie predchádzajú o niekoľko mesiacov pred prepuknutím choroby, vývoj masového napadnutia a škodlivosti botrytídy je úplne odlišný. Epidemické ohrozenie botrytídou môže prepuknúť náhle, pretože pre patogéna stačia kratšie trvajúce podmienky vhodné pre rozvoj huby, takže hniloba môže prepuknúť už po 2 - 3 týždňoch. Huba vytvára konídie vo veľkom množstve a tým zabezpečuje vždy dostatočné množstvo spór, ktoré za vhodných podmienok môžu ďalej infikovať.

Obr. 6, 7 Ušľachtilá hniloba. Na zdravých zrelých bobuliach sú hnedé škvrny, miesta perforácie šupky, kadiaľ uniká voda, následkom čoho cukry a aromatické látky sa koncentrujú, bobule sa scvrkávajú a vytvárajú cibéby (pod šupkou je dužina zdravá).

Pri napadnutí zrelých bobúľ botrytídou, pri teplom a suchom ráze počasia dochádza k pozitívnemu účinku huby, vzniká tzv. ušľachtilá hniloba, pri ktorej bobule hnednú a pri suchom ráze počasia sa scvrkávajú - tvoria sa tzv. cibéby. Z hrozna s výskytom cibéb špeciálnou technológiou možno vyrobiť vína výnimočných kvalít, ktoré v našej legislatíve označujeme ako cibébové výbery.

Biela hniloba - Metasphaeria diplodiella (Coniella diplodiella)

Huba prezimuje v pôde na napadnutých rastlinných zbytkoch vo forme pyknídií , alebo vo forme odolných konídií. Infikuje po letných výdatných zrážkach poranené časti bobúľ, či letorastov. Hromadné infekcie nastanú najmä po krupobití, po hromadnom poškodení hmyzom, chorobami, či zmenou osmotického tlaku (po suchom ráze počasia náhle nastanú výdatné zrážky, kedy dochádza k praskaniu šupiek bobúľ). Huba však infikovať aj priamo cez zdravé neporanené pokožkové pletivo.

Napáda najmä bobule, menej strapinu, výhonky, listy a drevo. Bobule bývajú najčastejšie napadnuté od strapiny, alebo cez rany. Inkubačná doba je pomerne krátka, príznaky sa objavujú za priaznivých podmienok už týždeň po infekcii. Po ďaších dvoch týždňoch vyvinú sa plodnice. Príznak infekcie na bobuli sa prejavuje pásom postupného sfarbovania bobule, (obr. 8), za ktorým sa hnijúca bobuľa odfarbuje pri bielych odrodách do belavo-žltkasta, pri modrých odrodách do bledo kávovohneda. Bobule sa scvrkávajú, a postupne sa pod pokožkovým pletivom vytvárajú pyknídie (obr.9), ktoré možno nahmatať - pokožkové pletivo infikovaných bobúľ je drsné.

Obr. 8 Infekcia bobúľ postupuje jasne farebne diferencovaným pásom Obr. 9 Na napadnutých bobuliach sa vytvára nevýrazné drsnenie šupky od vytvárajúcich sa pykníd.

Postihnutá môže byť časť strapca (obr.10), alebo i celé strapce (obr.11), ktoré pri bezzrážkovom ráze počasia môžu zasychať (obr.12). Poškodené bobule majú nižšiu cukornatosť a menej aromatických látok. Biela hniloba sa vyskytuje takmer vždy v sprievode s octovým zápachom, ktorý možno zacítiť vo vinohrade. Predpokladá sa, že octový zápach pochádza od namnožených sprievodných mikroorganizmov, alebo i zástupcov kvasničnej mikroflóry, ktoré spravidla druhotne vyvolávajú rôzne rozkladné procesy v infikovaných strapcoch. Vína, vyrobené z hrozna napadnutého bielou hnilobou, sú menej kvalitné a často majú vyšší obsah prchavých kyselín.

Obr. 10, 11, 12 Strapce po napadnutí bielou hnilobou hnednú, scvrkávajú sa, až vysychajú. Výrazne páchnu po octe v dôsledku činnosti octových baktérií.

Biela hniloba napáda aj výhonky. Pri uzloch vznikajú najprv drobné hnedé predĺžené škvrny, ktoré sa rozšíria na celé medziuzlie. Choré časti výhonkov sa zúžia až hynú. Povrch sa zdrsní od vzniknutých pykníd. Kôra praská a popri nej vznikajú perličkovité porézne nádorky tvaru drobných guličiek (výrazne sa odlišuje tento príznak od bakteriálnej nádorovitosti, ktorá indukuje nekontrolovatelné bujnenie pletív až nádory rakovinového charakteru, aké pri bielej hnilobe nikdy nevznikajú!)

Obr. 13, 14 Biela hniloba na silne napdnutom kre, časť silne napadnutého kra - trhanie kôry a nádorčeky na dreve, nekrotické škvrny.

Penicíliová hniloba - Penicillium expansum

Môže sa vyskytnúť najmä pri vlhkom ráze počasia predovšetkým na dozrievajúcom hrozne. Vyskytuje sa väčšinou na bobuliach poranených osami, obaľovačmi, či iným spôsobom. Vytvára tzv. zeleno-modrú hnilobu. Má nepriaznivé vlastnosti, spôsobuje vo vínach plesňové pachute.

Obr. 15 Na bobuliach poškodených bielou hnilobou sa uchytáva zelená pleseň - Penicillium expansum Obr. 16 Penicíliová hniloba na boluliach viniča

Ochrana proti hnilobám

Cieľom ochrany proti hnilobným patogénom je v prvom rade zabrániť napadnutiu strapcov a vzniku hniloby hrozna, následne pri neskorých zberoch zabrániť infekciám a pôsobeniu sekundárnych hubových patogénov, kyslých hnilôb najmä v mesiacoch október až december. Už cez vegetáciu riadime zásahy ochrany viniča odlišne, a to cielene podľa zamerania produkcie hrozna.

Nepriama preventívna ochrana:

1. Správne zaťaženie krov rezom tak, aby bol vyrovnaný vegetatívno - generatívny pomer
2. Usmernenie výživy vinohradu podľa listových a pôdnych analýz tak, aby výživa bola harmonická, nehrozilo prehnojenie dusíkom
3. Agrotechnické nepriame ochranné zásahy: Pozostávajú najmä z komplexu správne a včas uskutočnených zelených prác - prevzdušnenie oblasti strapcov, ktoré sa dosiahne spočiatku správnym usmernením letorastov, neskôr odlistením zóny strapcov. Odlistenie robíme veľmi opatrne tak, aby sme odkryté strapce zbytočne nevystavovali slnečnému úpalu (odstrániť iba 1 - 2 listy z jedného výhonku). Tým znižujeme vnímavosť strapcov k hnilobám.
4. Zamedzenie akémukoľvek poškodeniu bobúľ. Preto je potrebná účinná ochrana proti obaľovačom najmä druhej generácie, ďalej ochrana proti poškodeniu škorcami i hmyzom, dôležitá je ochrana proti múčnatke.

Priama chemická ochrana:

Je súčasťou celoročnej technológie ochrany viniča, teda nielen vo fenofáze dozrievania, resp. uzatvárania strapcov!

Keďže nemôžeme predpokladať, kedy dôjde k poškodeniu bobúľ, ochranou má byť krytie zelených plôch - a najmä strapcov v priebehu obdobia po odkvitnutí až po zamäkanie, prípravkami, ktoré sú účinné aj proti hnilobným patogénom.

Botrytída pri vhodných podmienkach napáda vinič už pred a pri kvitnutí - napadnuté sú kvetenstvá a kvety. Počas kvitnutia sa huba môže usídliť na kvetenstvách a následne preniknúť do mladých bobúľ. Infekcie, ktoré prebehli počas kvitnutia, bývajú najčastejšie východzím zdrojom napadnutia strapcov. Za vlhkého počasia po odkvitnutí botrytída často napadne zbytky čiapočiek, nekrotizované zbytky peľníc a najmä pri odrodách s hustým strapcom, infekcia môže byť uzavretá vo vnútri strapca.

Z uvedených príčin ochranu proti hnilobám hrozna delíme na dve etapy:

1. Prvá etapa ochrany proti hnilobám - bielej hnilobe a botrytíde - ktorú robíme v období fenofáz - po kvitnutí (keď opadlo 80 % čiapočiek ), až do fenofázy - Pred uzatvorením strapcov, resp. pri zamäkaní bobúľ
2. Druhá etapa ochrany proti hnilobám - najmä proti botrytíde - je fenofáza zamäkania až dozrievania hrozna

Chemické prípravky v týchto etapách riadenej ochrany sú rozdielne.

Ochranu proti hnilobám v prvej etape robíme spravidla širokospektrálnymi fungicídmi, s ktorými súčasne riešime aj ochranu proti peronospóre a múčnatke. Medzi prípravky s vynikajúcou účinnosťou proti hnilobám patria strobiluríny - ako napr. azoxystrobín (Quadris), krezoxim-methyl (Discus), trifloxystrobin (Zato 50 WG). Strobiluríny sú vynikajúce aj proti múčnatke a niektoré z nich majú vedľajší účinok aj proti peronospóre.

Ďlašia skupina fungicídov, ktoré majú účinok proti hnilobám a používame ich v prvej etape je tolylfluanid (Euparen multi, Hattrick). Ďalšia účinná látka, ktorá účinkuje aj proti hnilobám je folpet (Folpan 80 WDG a zmesné prípravky, ktoré obsahujú folpet, ako sú Shavit F 71,5WP; Melody Combi 43,5 WP; Ridomil Combi 43,5 WP, Forum FP). V prvej etape nie je účelné používať úzkospektrálne botryticídy (napr. triazoly), pretože umožníme infekciu a následné rozšírenie a škodlivosť ďalším hnilobným patogénom, ako je biela hniloba, penicíliová hniloba atp.

Ochranu proti hnilobám v druhej etape riešime botryticídnym prípravkom na báze chemickej účinnej látky, alebo na báze biopreparátu. Spravidla sa používa jedno, či dve ošetrenia podľa priebehu počasia. Keď je priaznivé počasie pre dozrievanie viniča - slnečné, teplé bezzrážkové, ktoré nevyhovuje šíreniu botrytídy, ošetrenie možno oddialiť až do doby ohlásenej zmeny počasia, prognózy zrážok. Biologický prípravok Trichodex, alebo Trichomil - Trichoderma harsianum (resp. Ibefungin - Bacillus subtilis - u nás nie je registrovaný) možno použiť pri slabšom ohrození, resp. na prestriedanie s chemického botryticídu v prípade silnejšieho ohrozenia. Použitie chemického botryticídu: veľmi dôležité je ošetrenie proti hnilobe je vo fenofáze zamäkania bobúľ. Ošetrenie sa spravidla uskutočňuje preventívne. Mimoriadne ohrozené vinohrady, a najmä neskoré odrody, určené pre neskorý zber, možno ošetriť aj druhýkrát za 10 - 14 dní po aplikácii botryticídu v tejto etape. Pri neskorých odrodách a predpokladanom neskorom zbere ešte ešte pri zamäkaní používame aj ošetrenie prípravkami, ktoré sme spomínali v prvej etape. Ďalšie ošetrenie, t.j. prvé ošetrenie v druhej etape uskutočníme s prípravkom s účinnou látkou fenhexamid (Teldor 500 SC), alebo pyrimethanil (Mythos 30 SC), alebo cyprodinil + fludioxonil (Switch 62,5 WG). Pre posledné ošetrenie môžeme použiť dikarboximidové prípravky (vinclozolin - Ronilan WG; iprodion - Rovral FLO, či Rovral 50 WP; procymidon - Sumilex 50 WP). Pozor - všimnime si na balení uvedenú účinnú látku, lebo napr. prípravky zo skupiny dikarboximidov vytvárajú tzv. krížovú rezistenciu, preto ich možno použiť len 1 x za vegetáciu.

Súvisiace články:

• Hniloby hrozna
• Cibéby - doteraz nedocenený poklad vinohradníkov a vinárov!