Petriho choroba (ESCA syndrom) hromadné hynutie krov v mladých výsadbách

V posledných ca 10 - 15 rokoch sa objavil nový fenomén - hromadné hynutie mladých výsadieb. Problém je veľký, no ako ho riešiť?

Charakteristika výskytov škôd (podľa našich doterajších skúseností):

• Dodavateľ sadeníc - výpad sa sporadicky vyskytuje prakticky od väčšiny zahraničných i domácich dodavateľov
• Možno predpokladať teda, že značná časť sadbového materiálu je infikovaná patogénom Petriho choroby - výskyt a škody sú na všetkých kontinentoch (!)
• Bez ohľadu na dodávateľa sadeníc prípady hynutia sú veľmi rozdielne - t.j. od výsadieb bez výpadu (výpad do 3-5%), až po výsadby so 100%-ným výpadom v treťom roku. Medzi tými hranicami je široká škála rôznych výpadov
• Prírodné a antropogénne podmienky neovplyvňujú podstatne veľkosť výpadov (príprava pôdy pred výsadbou, pôda, agrotechnika, výživa, ochrana a i.)
• Technika výsadby neovplyvňuje veľkosť výpadov (ručná výsadba, hydrovrtom, či strojom atp.)

Podľa uvedených skúseností by sme mohli povedať, že všetko okolo Petriho choroby je náhodné. Kde hľadať teda zdroj výpadov, príčinu, kde sme urobili chybu?

Keď berieme do úvahy definíciu: "Petriho choroba je zapríčinená komplexom negatívnych biotických, abiotických a antropogénnych atakov na rastliny viniča, ktoré spôsobujú často hynutie sadeníc, či mladých krov (najmä do 3.roku po výsadbe)", príčiny výpadov treba hľadať v celom systéme od pestovateľských podmienok v škôlke, cez uskladnenie, prípravu k expedícii sadeníc, balenie, výsadbu a starostlivosť o nové vinohrady.

Dominantné je, že hlavnú úlohu pri procese hynutia zohrávajú tzv. drevokazné huby – vnútorné parazity. Zhrnujeme myšlienku: Komplexnými negatívnymi atakmi sa oslabia sadenice, ich imunitný systém, v dôsledku čoho drevokazná huba má vhodné podmienky pre vývoj a tým deštrukciu hosziteľa - sadenice.

Z definície vyplýva najmä praktický poznatok:

• Od výkopu sadeníc zo škôlky po výsadbu na stanovište (transport, uskladnenie) môže byť dominantným faktorom, a predpokladám, že tu bude potrebné hľadať príčinu čiastočných, či hromadných výpadov !!!
• Samozrejme, škôlkár musí dbať na zdravotný stav matečníc, z ktorých berie očká, resp. podpníky, a musí aj maximálne dodržať hygiénu (vrátane dezinfekcií biologického materiálu i náradí a prostredia) počas celej technológie výroby sadeníc.

Pri expertízach, zisťovaní príčin hromadného výpadu v teréne, nie je problémom stanoviť vizuálne pravdepodobný výskyt patogéna, ktorý vyvoláva Petriho chorobu, podľa jeho príznakov na rastline. Pri reze koreňovej päty, koreňového dreva, či na reznej ploche na mieste štepenia nachádzame hnedé až čierne kruhy cievnych zväzkov, z ktorých je po čase vytláčaná tmavá až čierna miazga. (Pozor, príznaky nie sú špecifické, môžu byť vyvolané aj inými činiteľmi).

Príznakové vzorky sa majú zaslať do špecializovaného laboratória (napr. SCPV, ústav vinohradníctva a vinárstva, Matúškova ul. 25, 83311 Bratislava), kde kultiváciou potvrdia prítomnosť a druh patogéna. Väčšinou ide o prítomnosť drevokaznej huby, v našich podmienkach je to spravidla Phaeomoniella chlamidospora. Najčastejšie býva škôlkár označený za "vinníka" hromadných výpadov. Škôlkár sa vyhovára na vinohradníka, že zle ošetroval, neurobil to, či ono... Nekonečné obviňovania a spory nevedú k ničomu. Vinohradník si urobí nákladné hromadné podsadby, či likvidáciu a novú výsadbu. V lepšom prípade po osobnej dohode medzi vinohradníkom a dodavateľom, určitú náhradu za škody vo forme dodania nových sadeníc kompenzuje dodavateľ - škôlkár.

To ale nie je riešenie, v prípade je veľa neistôt, právnych, odborných aj morálnych.

Aké riešenie by bolo možné navrhnúť?

Podľa našich skúseností by sme mohli navrhnúť pri súčasných poznatkoch nasledovné riešenia:

1. Škôlkár - dodavateľ sadeníc - sadenice dodá a aj sám škôlkar urobí výsadbu. V tom prípade je škôlkar aj plne zodpovedný za to, že nedôjde k hromadným výpadom do 3.roku z dôvodu prítomnosti Petriho choroby. Škôlkar je realizátorom kompletnej technológie od výroby sadeníc po výsadbu na trvalé stanovište. Zodpovedný je dodávateľ!
2. Vinohradník sám preberie sadenice priamo pri ich výkope, sám ich transportuje, uskladňuje a vysádza. V tom prípade sám vinohradník preberá zodpovednosť za zdravotný stav výsadby. Dodavateľ nie je zodpovedný za zdravotný stav po výsadbe - samozrejme pokiaľ sa to netýka viróz, či bakterióz. Zodpovedný je vinohradník!
3. Škôlkár - dodavateľ sadeníc - sadenice vyexpeduje, vinohradník vysadí, v takom prípade sa ťažko hľadá "vinník". Chyba nastáva obyčajne tým, že sadenice (ktoré sú vizuálne vždy nádherné), sú postihnuté v dôsledku nejakej technologickej chyby vnútorným oslabením, v dôsledku čoho potom prítomný patogén má podmienky na pomalú deštrukciu organizmu sadenice - mladého kríka a degradácia potom vrcholí obyčajne v treťom roku (napr. preschnutie sadeníc po výbere zo škôlky, či pri transporte, či pri zimnom uskladnení, alebo pri jarnom transporte, či uskladnení pred alebo počas výsadby atp.). V takom prípade sa ťažko zistí "vinník", lebo nevieme, kto spravil chybu! Nedá sa to spätne stanoviť! Preto si myslím, že od tejto konštrukcie do určitého času budeme musieť odstúpiť, keď nechceme mať nepríjemnosti a neistotu. Zodpovednosť nie je možné zistiť!

Pokusy s máčaním sadencov do fungicídnych roztokov

K pokusom sme zobrali sadenice infikované Phaeomoniella chlamidospora, ktorá spôsobuje Petriho chorobu. Pred výsadbou sme máčali sadenice 48 hodín v rôznych fungicídnych roztokoch (10 variant). Výsledky sme sledovali 3 roky, po ktorom období sme urobili hodnotenie Poznatky: Máčanie sadeníc pred výsadbou na 48 hodín v rôznych fungicídnych roztokoch preukazne ovplyvnilo ujatosť, ale najmä zdravotný stav kríčkov po 3 rokoch Preukazne lepší zdravotný stav, a menej uhynutých jedincov bolo po namáčaní v 0,1% roztoku Fundazol 50 WP. Pomerne dobré výsledky boli aj po namáčaní v roztoku Hortipur-O s úč.l. oxychinolín - 1,0%. Mnohé fungicídy neprejavili žiaden účinok. Záver: Odporúčam výskumom preveriť možnosti dezinfekcie sadeníc s väčšou kolekciou fungicídnych účinných látok, resp. elicitorov, technikou máčania sadencov pred výsadbou, ako možný príspevok k účinnej ochrane proti patogénom ESCA-syndrómu u mladých výsadieb.	Rok výsadby - 2004 Rok výsadby - 2005

Zopakujme si poznatky o Petriho chorobe a čo s ňou súvisí:

Petriho choroba (P.Ch.)–

1. Čo je to?

je to tá časť komplexného tzv. ESCA syndrómu, t.j. predčasného hynutia častí viniča, či celých krov viniča, zapríčinených komplexom negatívnych biotických ale aj abiotických atakov na rastliny viniča, ktorý spôsobuje najmä hynutie sadeníc, či mladých krov (najmä do 3.roku po výsadbe). Dominantné je, že hlavnú úlohu pri procese hynutia zohrávajú tzv. drevokazné huby – vnútorné parazity. Tieto môžu byť prítomné už v kroch matečných rastlín, a cez materiál prenášať do štepených sadeníc, a tým môžu byť potenciálnym zdrojom neskoršieho hynutia viničového kra. Je možná však aj iná cesta infekcie – cez konídie drevokazných húb, ktoré sú vzduchom prenášané aj na veľké vzdialenosti, a infikujú ker na citlivých miestach, t.j. infikujú neošetrené rany po reze.

Pri štúdiu literárnych prameňov stretáme sa s viacerými pomenovaniami tej istej choroby, popísanej rôznymi autormi. V poslednej dobe najčastejšie sa spomína pod názvom Petriho choroba – toto pomenovanie je podľa autora prvého opisu choroby. Podľa už známeho komplexu ochorení: ESCA mladého viniča (young esca), mnohí autori uvádzajú vlastné pomenovanie choroby podľa príznakov a tak v literatúre tá istá choroba môže byť pomenovaná rôznymi názvami, napr. choroba čiernej miazgy (black goo disease), choroba čiernej päty (black foot disease), degenerácia mladého viniča (young vine decline), čierna choroba xylemu (black xylem disease) a pod.

ESCA choroby boli pôvodne pripisované drevokazným hubám (oddelenie: huby) z triedy stopkatovýtrusných húb – Basidiomycetes. Medzi tieto patria najmä huby z radu chorošovitých – Polyporales, čeľade chorošovitých – Polyporaceae, rod ohňovec – Phellinus (Fomes) druh obyčajný – igniarius; Fomitiporia punctata; resp. z čeľade kôrovkovitých – Corticiaceae, rod pevník – Stereum, druh chlpatý – hirsutum. Keď však berieme do úvahy už teraz známe druhy húb, ktoré spôsobujú v komplexe s inými činiteľmi podobné hynutie krov viniča, logickým sa zdá byť, ak zaradíme medzi huby, ktoré participujú na tzv. ESCA syndróme, aj ďalšie huby: z triedy vreckatých húb – Ascomycetes, radu ponorencotvaré – Hypocreales (syn. Sphaeriales), čeľade Allantosporeae rod Eutypa, druh lata. Sem by sme mohli zaradiť aj huby z triedy nedokonalých húb – Deuteromycetes, radu moniliotvaré – Moniliales (syn. Hyphomycetes), rod Cephalosporium (druh acremonium), ktoré boli po spresnení pomenovania a zaradenia do systému nazvané: rod Phaeoacremonium sp. resp. Phaeomoniella sp.

Iný pohľad na degeneračné tzv. "decline" patogény je nasledovný: skupina fakultatívnych húb, ktoré vyvolávajú odumieranie drevnatých pletív a spôsobujú predčasné hynutie krov viniča: medzi tie patria koreňokazné huby (napr. rody Armillaria, Roesleria, Rosellinia), vnútorné parazity (napr. rody Fusarium, Phaeomoniella, Phaeoacremonium), huby infikujúce rany a nasledne spôsobujúce hynutie kmeňa, ramien, výhonkov (napr. rody Botryosphaeria, Phomopsis, Eutypa) a tzv. huby drevokazné, ktoré spôsobujú práchnivenie (rody Stereum, Fomitiporia – Phellinus - Fomes).

Pre bežnú vinohradnícku prax je praktickejšie rozlišovanie, či degenaračné patogény spôsobujú hromadné hynutie krov v mladých výsadbách, alebo či spôsobujú ojedinele hynutie krov v staršej výsadbe, teda :

1a) Petriho choroba - ESCA syndróm na mladom viniči, ktorý sa prejavuje spravidla hromadným hynutím mladých kríkov. Býva spôsobené komplexným atakom biotických, abiotických a antropogénnych činiteľov, v kombinácií najmä s nasledovnými tzv. vnútornými patogénmi: Phaeomoniella chlamidospora, Phaeoacremonium sp., najmä Ph. chlamidosporum, Ph. aleophilum, Cylindrocarpon sp. a pod.

1b) ESCA syndróm v starších výsadbách, ktorý sa prejavuje spravidla na ojedinelých kroch spočiatku typickými príznakmi a vzápätí hynutím častí, či celých krov. U nás sú už dávno známe a mnou opísané (ESCA-Stereum hirsutum-1974, Eutypióza-1978). Bývajú spôsobené komplexným atakom biotických a abiotických činiteľov, v kombinácií najmä s nasledovnými patogénmi: drevokaznými, práchnivenie spôsobujúcimi hubami (rody Stereum, Fomitiporia, Phellinus, Fomes), koreňokaznými hubami (napr. rody Armillaria, Roesleria, Rosellinia), rany a hynutia kmeňa, ramien, výhonkov spôsobujúce (napr. rody Botryosphaeria, Phomopsis, Eutypa), resp. ďalšie.

2. Odhad rozsahu škôd na mladých vinohradoch na Slovensku

V matečných výsadbách, škôlkach sa spravidla vizuálne príznaky Petriho choroby navyskytujú, alebo iba nešpecifickými príznakmi, preto bude pravdepodobne ťažké vylúčiť najnebezpečnejší zdroj infekcie. Treba vedieť, že nikde v zahraničí podľa mojich vedomostí povinne netestujú šľachtitelský a množitelský materiál na hubové choroby! T.j. aj keď kupujete tzv. "Certifikovaný" materiál, ten je testovaný iba na vymenované virózy, resp. výnimočne aj na bakteriózy – nie na hubové patogény.

Všade vo svete, na každom kontinente sa Petriho choroba vyskytuje a môže spôsobovať masové hynutie v mladých výsadbách – ako aj na Slovensku.

Dotazníkovou akciou sme zistili, že mladé výsadby nie sú rovnomerne ohrozované, ale sa vyskytujú bezproblémové výsadby - prakticky bez výpadu, čiastočne ohrozované, až po totálny výpad krov, ktorý vrcholí v treťom roku po vysadení vinohradu.

U nás je Petriho choroba v značnej miere rozšírená tak vo výsadbách pochádzajúcich z rôznych domácich zdrojov – od tuzemských škôlkárov, ako aj z materiálu, dovezeného zo zahraničia.

Prejavuje sa jednak na mladých výsadbách, ako aj na podsadbách. Typické býva najmä to, že v roku výsadby hynutie spravidla býva menšie – materiál sa zdá byť v poriadku, rast a vývoj na ujatých kríkoch býva normálny. V druhom roku sú výpady, resp. časť kríkov má výrazne menší rast, časti krov môžu hynúť. Spravidla najväčšie výpady sú až v treťom roku po výsadbe – poznáme prípady, (a žiaľ nie je ich málo), keď napriek vzornej príprave pôdy, starostlivo vykonanej výsadbe a agrotechnike, sa trojročný vinohrad musí likvidovať práve pre škody, spôsobené Petriho chorobou! Vyskytujú sa prípady, keď po výsadbe už v prvom roku je výpad krov 20-50%. V ďalšom roku sa zisťujú nové výpady, čo sa opakuje aj v treťom roku po výsadbe. Samozrejme aj podsadba, keď sa robí podľa zvyklostí, aj tento materiál vypadáva už v prvom roku, ale aj v druhom, či treťom. Tým sa stáva, že je veľmi ťažké a nákladné kompletizovať novú výsadbu.

Treba mať na zreteli, že Petriho choroba, ako aj ESCA syndróm, ktorého súčasťou sledovaná choroba je, sú komplexné ochorenia. Tu zohrávajú úlohu aj ďalšie biotické, a abiotické, ale aj antropogénne činitele. Podľa najnovších zistení výrazne ovplyvňuje zdravotný stav výsadby najmä precízne dodržiavanie technológie od výkopu zo škôlky po výsadbu na trvalé miesto (transport, uskladnenie, vylúčenie preschnutia sadeníc). Za určitých podmienok v prvých rokoch sa výpad krov nemusí prejaviť, pritom môžu byť prítomné infekty, t.j. Petriho choroba je v latentnom stave. V tom prípade za určitých podmienok, ktoré zoslabujú imunitný systém viniča, resp. vyhovujú patogénom, môže sa prejaviť ESCA syndróm v podobe predčasného hynutia krov. Čiže nie je záruka, žeby aj zdanlivo kompletne zapojený nový vinohrad bol bez infektu, t.j. potenciálneho nebezpečia škodlivého prejavu choroby v ďalších rokoch.

3. Ako chorobu vizuálne rozpoznať, vizuálne diagnostikovať?

3.a. Petriho choroba mladého viniča: Vonkajšie príznaky: Slabší rast výhonkov, krátkočlánkovitosť, menšie rozmery listov, ich svetlejšia farba, občas aj nekróza okrajov listov. Celková degenerácia, odumretie výhonkov, či vytvorených kmienkov, môže sa objaviť ešte vyrašenie nových, slabých výhonkov až potom úplné hynutie krov. Všetky príznaky sú nešpecifické, iba celkové oslabenie až hynutie upozorňujú na možnosť etiologie - Petriho chorobu Vnútorné príznaky, viditeľné v mieste štepenia, resp. v koreňovom dreve: Farba stržňa – drene je tmavá až čierna. Cievne zväzky obyčajne v kruhovom rozložení sú tmavé, občas je v nich viditelná tmavá miazga. Pri prerezaní miesta štepenia vidieť tmavohnedé až čierne drevné pletivá . Aké možnosti laboratórneho testovania používame? V súčasnej dobe Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, ústav vinohradníctva a vinárstva (Bývalý Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky) uskutočňuje testy zisťovaním charakteristiky húb na kultivačných médiach a identifikáciou morfologických znakov prítomných húb mikroskopicky určuje prítomný druh patogéna.

3.b) ESCA syndróm starých krov viniča:

V našich vinohradoch napriek tomu, že príčinou je komplex faktorov, výrazné a špecifické príznaky pripisujeme dvom ochoreniam: ESCA - Stereum hirsutum: prejavuje sa špecifickými, presne diagnostikovatelnými príznakmi: spočiatku na ojedinelých listoch nepravidelné, žlté škvrny, postupné nekrotizovanie . Neskôr sa hromadne prejavujú typické príznaky na listoch – medzižilové pletivá žltnú a nepravidelne nekrotizujú, najmä okraje a medzižilové pletivá. Strapce postupne hynú, neskôr časť kra, potom celý ker hynie.

3.c) Eutypióza viniča:

Spravidla sa vyskytuje len na časti kra, obyčajne na výhonkoch, alebo časti kordónu, či ťažňa, ale môže to byť aj na celom kre viniča. Objavia sa typické príznaky: drobné listy, malé, degenerované výhonky s krátkymi internódiami, ker je obyčajne bez strapcov. Pod napadnutým kordónom po odstránení kôry vidieť odumreté časti dreva (obyčajne v tvare klinu).

S problematikou sa zaoberáme aj v článku Diagnóza predčasného hynutia krov v mladých výsadbách.