Pozor na ochranu

24. júna 2009

Teraz je obdobie najväčšej citlivosti voči chorobám - ochranu robíme vždy preventívne.

V roku 2009 meteorologické podmienky boli neobvyklé v tom, že pomerne dlho trval zimný kľud, čo sa prejavilo u viniča neskorým zahájením slzenia, vo väčšine prípadov až v druhej polovici marca. Naopak, pučanie nasledovalo veľmi skoro, vo väčšine našich oblastí vinič začal pučať už začiatkom apríla. Obdobie medzi slzením a pučaním bolo veľmi krátke. Po skorom pučaní nasledoval intenzívny rast letorastov, listov i zárodkov kvetenstiev. Často vyhnali aj podočká, kry sa zahusťovali, vyžadovali si dôsledný podlom. Kvitnutie začalo tiež veľmi skoro, už na začiatku júna, niekde už koncom mája. Potom po ochladení, studené noci zapríčinili, že kvitnutie trvalo na viacerých lokalitách dlhšie, až do druhej polovice júna a bolo veľmi diferencované podľa odrôd. Napr. v týždni od 15. do 21. júna niekoré odrody majú bobule veľkosti hrášku, niektoré odrody (CS) ešte kvitnú. Napriek týmto diferenciám vo väčšine prípadov môžeme konštatovať, že vinič odkvitol dobre.

V tejto fenofáze viniča hovoríme o najväčšej citlivosti na ohrozenie hubovými chorobami. Treba si uvedomiť, že ohrozenie je vždy dôsledkom dlhodobého vhodného priebehu počasia pre patogéna už od marca, apríla, keď sa ešte latentný vývoj jednotlivých chorôb prebieha rýchlejšie a intenzívnejšie (v tomto roku to bola múčnatka), alebo slabšie a nevýrazne (v tomto roku to vyzerá na peronospóru). Teda je mylné si myslieť, že vinohrad je zdravý - bez príznakov chorôb, že bolo zbytočné striekať. Veď si musíme uvedomiť, že účinná ochrana je vždy preventívna, a zasahujeme proti chorobám už v čase začiatku vhodných podmienok pre vývoj patogéna, keď vizuálne si ho ešte nemôžeme postrehnúť. Veď k tomu nám slúži aj prognóza a signalizácia.

Odlišne však pristupujeme k ochrane proti múčnatke a proti peronospóre. Proti múčnatke začíname ochranu pri vhodných podmienkach (vlaňajší skorý výskyt na výsadbe, mierna zima a dobré prezimovanie mycélií v očkách) už skoro a podľa podmienok "kryjeme" porast počas celej doby vnímavosti. Oneskorenie začiatku ochrany sa môže vypomstiť v podobe neskorších významných škôd. Proti peronospóre sa začína s postrekmi až neskôr, pri plnení podmienok pre vyzrelosť zoospór, následne podmienok, ktoré limitujú primárnu infekciu, sporuláciu, potom sekundárnu infekciu atď. Postrekujeme vtedy, keď sa očakáva masový nástup sekundárnej infekcie, ktorá vedie následne k veľkým škodám na strapcoch a na listoch. Ale to treba robiť tiež preventívne, keď chceme škodám zabrániť. K tomu používame prognózu a signalizáciu, alebo sledovanie prvých výskytov olejových škvřn na najcitlivejších lokalitách, a podľa nich sa pristupuje k intenzívnej ochrane. Peronospóra totiž nemá každým rokom vhodné podmienky a postreky by boli v neperonospórových rokoch zbytočné (ekologické i ekonomické zaťaženie) - zhruba z 10 rokov sú 2-3 roky peronospórové (!).

V tomto období je vinič najcitlivejší na napadnutie a škodlivosť rôznymi chorobami. Jedná sa najmä o múčantku, peronospóru a hnilobné patogény, ako sú botrytída a biela hniloba.

Múčnatka viniča

Meteorologické podmienky od začiatku vegetácie doteraz vyhovovali podmienkam na vývoj múčnatky. Pomerne suchý ráz počasia s optimálnymi teplotami pre vývoj múčnatky (21-30°C) charakterizovali takmer celé obdobie pred kvitnutím a zčasti aj v dobe kvitnutia. Preto bolo potrebné robiť dôkladnú ochranu proti múčnatke, aj keď prvý prejav príznakmi sa môže očakávať až v následnom období, teda pri fenofáze veľkosti hrášku. Dobrý účinok ochrany sa odráža v dôslednej ochrane od začiatku vegetačného obdobia. V ochrane treba pokračovať najmä širokospektrálnymi fungicídmi, ako sú strobiluríny (Quadris Max, Zato 50 WG, Cabrio Top, Discus, Eclair 49 WG, či Collis), alebo špeciálne, intenzívne pôsobiace protimúčnatkové prípravky, ako sú Falcon 460 EC, IQ-Crystal, Talendo 20 EC. Možno niekto sa snaží uprednostniť biologickú ochranu, s prípravkom AQ-10, ktorého registrácia sa ešte stále neuskutočnila (?!). Pri menej ohrozených porastoch môžeme proti múčnatke použiť aj DMI fungicídy (Bumper 25 EC, Punch 10 EW, Topas 100 EC, Domark 10 EC, Horizon 250 EW, Talent, Ornament 250 EW). Kontaktné protimúčnatkové prípravky na báze síry - Kumulus WG, Thiovit Jet, Sulikol K, používame v prípade nízkeho nebezpečia, a ku konci ochranárskeho roka, t.j. pri postreku v druhej polovici augusta.

Peronospóra viniča

V období rašenia a fenofázach rastu výhonkov, pred kvitnutím neboli vhodné podmienky pre vývoj peronospóry vo väčšine našich vinohradníckych oblastí.

V súčasnom období sa však na niektorých lokalitách vytvárajú podmienky, ktoré môžu byť vhodné pre infekciu - časté zrážkovo výdatné miestne búrky, vysoké teploty vzduchu, v dôsledku nich sparného počasia. Napriek tomu však situácia, ktorá je vhodná pre škodlivý až epidemický nástup peronospóry na väčšine území nevyskytla a nie je možné doteraz hovoriť o celoplošnom ohrození peronospórou. Preto preventívne postreky, ktoré sa robia pred a po kvitnutí, spravidla postačujú na krytie nebezpečia z prípadného nástupu peronospóry.

V súčasnej dobe treba sledovať prognózu a signalizáciu (napr. GALATI vitis), ktorá môže upozorniť na event. vhodnosť podmienok i miestnych, kde sa zrážková činnosť sústredila najviac. Ďalej je nezbytné veľmi pozorne sledovať prvé výskyty príznakov peronospóry na miestach, kde patogén má najvhodnejšie podmienky pre svoj vývoj. Pri prvých výskytoch sa odporúča robiť ochranu vhodným prípravkom. Na lokalitách, kde nie sú zistené prvé príznaky, resp. na lokalitách s nízkym ohrozením postačuje ochrana kontaktnými prípravkami najmä zo skupiny ftalimidov (Folpan 80 WDG). Prípravok, ako aj zmesné prípravky s touto účinnou látkou sú vhodné vo fenofázach po kvitnutí a vývoji bobúľ aj preto, lebo účinkuje aj proti botrytíde, ktorá v tomto období vytvára zdroje infekcií pre obdobie jej hlavnej škodlivosti, t.j. pri zamäkaní a dozrievaní hrozna. Pri výbere strobilurínov, ako kostry ochrany po kvitnutí, ak hrozí peronospóra, vyberieme zmesné strobiluríny, ako Quadris Max, Cabrio Top, Eclair 49 WG, či Collis. Pokiaľ nie je ohrozenie peronospórou, môžeme si vybrať strobiluríny základné, ako Zato 50 WG, či Discus. Všetky chránia vynikajúco proti múčnatke a súčasne aj proti hnilobným patogénom a čiastočne aj proti peronospóre. Osvedčilo sa i používanie zmesných fungicídov, ako je Shavit F 71,5 WP. Na lokalitách, kde zistíme prvé príznaky peronospóry, resp. kde je silné ohrozenie, môžeme použiť k postrekom zmesné prípravky Fantic F, Pergado F, Melody Combi 43,5 WP, Aliette Bordeaux, Mikal M, Ridomil GOLD Plus 42,5 WP, Ridomil GOLD MZ 68 WG, Curzate GOLD, Tanos 50 WG, Electis WG, ale samozrejme aj Quadris Max, Cabrio Top. Tieto postreky zaistia dlhší preventívny účinok a ochranu novo narastajúcich častí.V každom prípade dodržujme intervaly medzi postrekmi, ktoré zodpovedajú dĺžke predpokladaného účinku jednotlivých prípravkov.

Súvisiace články:

Pleseň sivá - botrytída

Lokálne dážďové zrážky, ktoré sa vyskytujú , môžu vytvárať vhodné podmienky pre šírenie botrytídy. (každé výdatnejšie zrážky vedú k fruktifikácii patogéna a vytvárajú infekčné prostredie). Preto v tomto období sa javí vhodným výber prípravkov, ktoré popri ochrane proti múčnatke účinkujú aj proti plesni sivej (aj keď táto choroba je v tomto období v latentnej forme (napr. typ Folpan, Fantic F, Melody Combi 43,5 WP, Quadris max, Zato 50 WG, Discus a pod.) Toto ošetrenie znižuje nebezpečie pretrvania patogéna na odumretých častiach kvetenstva cez letné - pre patogéna latentné obdobie vo vnútri strapca až do fenofáze uzatvárania strapcov, resp. zamäkania a dozrievania.

Popri posune termínov sa stretávame so zriedkavými javmi podnebia, po intenzívnom období sucha prežívame obdobie častých, miestnych búrok, ktoré sú neraz spojené s krupobitím a ďalšími nepríjemnosťami. To všetko musíme brať do úvahy, včas reagovať, ošetriť poškodedé vinohrady, atď.

Krupobitie

Krupobitie môže zastihnúť vinohrad v rôznej intenzite a poškodiť v rôznej fenofáze a stupni poškodenia. Dôležité je, aby sme ihneď po krupobití zasiahli a zmiernili následné škody, ktoré by mohli nastať nástupom tzv. ranových parazitov, ako je biela hniloba, či iné. Tiež je dôležité úpravou krov zaistiť ich ďalší vývoj, ktorý zaistí čo najoptimálnejší vývoj a následne kvalitné dozretie úrody, výhonkov a ich dobré prezimovanie.

Súvisiaci článok: Krupobitie

Obaľovače

Očakávame skorší nástup druhej generácie obaľovačov. Preto nezabudnime včas pozorovať termíny vývoja 2.generácie - nálety na feromónové lapače, ktoré sú už vyvesené a značíme nálety hneď od začiatku.

Súvisiace články: