Systémy vo vinohradníctve a vinárstve

Súčasné vinohradníctvo a vinárstvo sa uberá rôznymi smermi - systémami technológií a na tieto hodláme poukázať v sérii článkov:

Súčasný stav a jeho následky

Kedysi vinohrad bol harmonickou súčasťou krajiny, okolitej prírody. Hrozno i víno znamenalo pre obyvateľstvo vinohradníckych oblastí obživu, a bolo odmenou za ťažkú celoročnú prácu. Neboli to len „zlaté časy“, ale aj neustála obava vinohradníka, či jeho úsilie bude korunované úspechom. Úrodu počas stáročí ohrozovali aj prírodné živly i mocenské a spoločenské zmeny.

Pre európske vinohradníctvo a vinárstvo prichádza zmena koncom XIX., a začiatkom XX. storočia, stáva sa súčasťou hospodárstva finančne orientovaného. Veľkí vinohradníci skúšali pestovať odrody zo vzdialených oblastí a kontinentov. Európske vinohradníctvo sa stretá s nepoznanými chorobami a škodcami. Fyloxéra vynútila nové pestovateľské postupy, i chemické zásahy.

Od polovice XX. storočia je príznačná zvýšená honba za finančným prospechom, a tá podriaďuje vinohrad i pivničnú technológiu cieľu: za každú cenu maximalizovať úrodu, zisk, podriaďovať víno trendom na trhu. Rozvojom priemyslu sa znečisťuje prírodné prostredie, a do poľnohospodárstva prichádzajú stroje, mechanizácia prác vo vinohrade, široké využívanie výrobkov chemického priemyslu v agrotechnike, i pivničných technológiách. Tým sa menia aj vína, často strácajú pôvodné prírodné hodnoty. Vína podliehajú módnym trendom.

Zmeny, ktoré nastolilo XX. storočie mali i následky: najmä silné narušenie ekologickej rovnováhy (dopad priemyselných exhalátov, hnojivá, pesticídy, herbicídy a i.). V dôsledku honby za dopestovanie veľkého množstva hrozna, strácame to najcennejšie – jedinečnosť vína ako produktu z daného vinohradu.

Vinohradnícky a vinársky svet v druhej polovici XX. storočia sa uberal smerom spriemyselnenia vinohradníctva a vinárstva: široké spony vo vinohradoch, mechanizácia, pesticídy, umelé hnojivá a tak korene viniča sa nachádzajú najmä vo vrchnej vrstve pôdy, kde sa hnojí. Agrotechnika je zameraná na vysoké úrody, pričom je technológia pestovania takmer všade, na všetkých svetadieloch rovnaká - "antropogénna univerzalizácia". A tak prišlo "konvenčné vinohradníctvo".

V pivničných technológiach sa taktiež využíva rad fyzikálnych, a žiaľ aj chemických postupov, technológie nanofiltrácií, špecializované, často geneticky modifikované kvasinky (aj keď ešte o tom často ani nevieme) a pod. Vína strácajú svoju jedinečnosť, veď všade, na každom kontinente sa postupuje rovnako. Dnes je vo svete vína nadbytok. Je nadbytok aj kvalitného vína.

O víne hovoríme v článku Meditujeme o víne.

Zhrnutie

1. Narušila sa ekologická rovnováha - pôda/vinič.
2. Umiestnenie vinohradov sa menilo. Mnohí pestovatelia opustili najcennejšie vinohrady na svahoch s chudobnými, ale pre vinič tradičnými pôdami, ktoré produkovali surovinu pre vína osobité, charakterové s vysokým extraktom, vína typu terroir. Nové vinohrady vysádzali v rovinatom teréne, spravidla v hlbokých pôdach, ktoré sa strojmi ľahko obrábajú. Pôdy sa intenzívne hnoja priemyselnými hnojivami. Prehnaná a jednostranné hnojneie spôsobuje disharmóniu vo výžive viniča.
3. Zmenila sa pôvodná rozmanitosť organizmov v agrobiocenóze vinohradu. Toxickými chemickými vstupmi a prípravkami sa výrazne devastovala biodiverzita flóry a fauny. Vyselektovali sa buriny odolné proti herbicídom.
4. Vína vďaka moderným pivničným technológiam sú síce kvalitné, ale v drvivej väčšine prípadov uniformované, chýba im jedinečnosť, osobitosť, charakter – odraz terroiru.

Snahy o nápravu

Snahy o nápravu súčasného stavu sú dvojakého smeru:

1. Prvý smer je zameraný na ochranu životného prostredia, zachovanie biodiverzity flóry a fauny, so snahou dorobiť víno, podľa možností s čo najnižším obsahom, či bez cudzorodých látok. Ochranu životného prostredia riešia rôzne, jednotlivými štátmi dotované systémy (Integrovaná produkcia, Ekologické vinohradníctvo...). Tým sa postupne ozdravuje pôda, zvyšuje sa biodiverzita vo vinohrade, znižujú sa rezíduá toxických látok na hrozne a vo vínach
2. Druhý smer je zameraný na produkciu hrozna a dosiahnutie vína s hodnotami osobitostí, víno s vysokým extraktom a charakteristickou a bohatou mineralitou - terroir. Podmienky plnenia tohto smeru sa zatiaľ nedarí riešiť v širšom rozsahu (okrem známych vynikajúcich producentov, ktorí si zachovali prírodzené spôsoby pestovania viniča a výroby vína), napr. v Arménsku, Gruzínsku, i na niektorých rodinných hospodárstvach vo Francúzsku a inde. Avšak sú príklady aj v našom najbližšom okolí. Návrat k prírodzenému vinohradníctvu a vinárstvu úspešne rieši a definuje v systéme prírodzeného vinohradníctva a vinárstva Miloš Michlovský vo svojich vinohradoch na Morave.

Pohľad na rôzne smery - systémy, ktorými vinohradníctvo a vinárstvo prechádzalo a dodnes prechádza, poskytneme v nasledujúcich príspevkoch.