O výžive viniča trocha ináč

Východiskový stav našich pôd

Narušenie rovnovážneho stavu vo výžive - ekologickej rovnováhy - pripisujem antropogénnej činnosti, najmä:

1. Priemyselné hnojivá - ich paušálne a brutálne používanie (do r.1989 prehnojenie, následne nedostatočné hnojenie) - graf 1.
2. Priemyselné imisie z tovární, ktoré sústavne dopadajú na pôdu - opäť do r.1989 v obrovských množstvách a nekontrolovane, odvtedy, najmä zánikom tovární, resp. opatreniami na filtráciu emisií, dopady sú menšie.

Terajší stav vinohradníckych pôd

Charakteristická je značná diverzita, nielen medzi rajónmi, ale aj v rámci jednej obce, trate, či pozemkov, dokonca aj v rámci jedného pozemku. Vyskytujú sa silne prehnojené pôdy, ale aj pôdy s kritickými nedostatkami niektorých živín. Pôdne typy sú našťastie veľmi odlišné, žiaľ však nie všetky zodpovedajú požiadavkám viniča. V kritických časoch nášho vinohradníctva sa výsadby posunuli zo svahov na roviny, z kamenitých, výhrevných pôd do chladných, hlbokých pôd, často s vysokým obsahom ílových častíc - ťažkých až veľmi ťažkých pôd. Takmer všade postrádajú vinohradnícke pôdy dostatok humusu, pH pôd sa pohybuje od 5,5 - 7,9, prejavuje sa tendencia ich okyseľovania. Zisťujeme často nadbytok dusíka, najmä v skorých vegetačných fenofázach okolo kvitnutia. Absencia hlbokej rigolácie (min.80cm) pred zakladaním vinohradov spôsobuje, že vrchné horizonty sú silne hnojené až prehnojované, nižšie vrstvy sú podstatne chudobnejšie.

Čo robiť?

Pokiaľ Ste sa rozhodli výživu vinohradu konsolidovať, napraviť nedostatky, dosiahnúť harmóniu, alebo aspoň sa k nej priblížiť, pokúsim sa dať niekoľko námetov.

Poznanie pôdy

Pôdny druh - obsah ílových častíc

Základnou vlastnosťou pôd je "pôdny druh", ktorého poznanie je nevyhnutné, keď chceme účinne zasiahnúť k úprave živín. Zväčša sa spoliehame na hrubé poznanie, či je to ľahká, stredne ťažká, či ťažká pôda. Chcem na niekoľkých príkladoch ukázať, že to zďaleka nepostačuje! K účinnému hnojeniu treba vedieť, že koľko obsahuje daná pôda častíc <0,01 mm (tieto častice označujem nepresne - ílové častice) pri Kopeckého vyplavovacej metóde I. frakcia. Pretože sa tento údaj prakticky v pôde nemení, postačuje jeden krát ho nechať stanoviť. Žiaľ mám skúsenosť, že napriek veľkému významu tohto údaja nestretnete vinohradníka, ktorý ho pozná a používa.

Draslík (K)

Dôležitosť obsahu ílových častíc v pôde prakticky zistíme pri snahe optimálne zásobiť pôdu draslíkom, ktorý by bol prijateľný pre vinič. Nemožno síce nájsť úzku súvislosť medzi obsahom ílových častíc v pôde a prijateľným draslíkom, obsahom K v listoch, no pri štúdií veľkého počtu prípadov sme zistili jednoznačne takúto tendenciu (graf 2). Teda zisťujeme nasledovné závislosti:

• čím menej ílových častíc obsahuje pôda, tým je zásobenie viniča draslíkom jednoduchšia, t.j. menej draselných hnojív treba na dosiahnutie optimálneho zásobenia
• čim viac ílových častíc pôda obsahuje, tým je ťažšie optimalizovať zásobenie viniča draslíkom, treba použiť vyššie dávky, a často ani to nepomáha, treba použiť doplnkové metódy (hlboké kyprenie pôdy, vápnenie a pod.)

Problém kvalitného vyhnojenia pôdy draslíkom názorne ukazuje graf 3. Na ľahkej pôde s obsahom ílových častíc 13,7% stačilo k optimalizovaniu draslíka (obsah K v listoch) použiť jednorázovo 400 kg K/ha hnojív. Tým sa zvýšil obsah K v pôde len z ca 200 na 300 mg/kg pôdy. Vidíme, že ďalšie sledované 4 roky a zrejme aj naďalej zásobenie viniča s K je vyriešené. Oproti tomu keď sa pozrieme na snahu zásobiť vinohrad draslíkom na ťažkej pôde, kde obsah ílových častíc v pôde je 35,1%, ani každoročné hnojenie množstvom 400 kg K/ha, resp. 600 kg K/ha neriešilo dostatočné zásobenie. Po prvých dávkach sa v pôde zvýšil obsah K z 350 na 600 mg/kg v pôde, ďalšími dávkami na 700 mg/kg, no v listoch, teda skutočný účinok sa prejavil po prvej dávke - z 0,85% na niečo vyše 1,0%. No ďalej to už nešlo, napriek sústavnému hnojeniu K hnojivami. Dokonca po poslednej dávke pozorujeme aj v pôde, aj v listoch zníženie stavu skutočného zásobenia (graf 2). V takom prípade treba riešiť prijateľnosť draslíka, nie zvyšovanie obsahu.

Keby sme ďalej hnojili s K hnojivami (ako sa to robilo pred rokom 1989 - graf 1), mohlo by dôjsť k veľmi nebezpečnému stavu - illitizácii - t.j. nasýteniu ílových minerálov draselnými iónmi. To je stav, keď sa dosýtením ílových minerálov s K, menia (nezvratne) smektitové minerály na illitové, t.j. pre zásobenie rastlín živinami najcennejšie smektity, ktoré sú schopné prijímať a uvolňovať živiny, stávajú "mŕtve" illity, ktoré prestávajú mať pozitívny význam pre výživu rastlín. Tento stav sme zistili na viacerých pôdach, keď sme porovnávali pôvodný stav (na grafe č.4 ukazujem výsek dvoch skupín - úbytok smektitov a nárast illitu) so stavom po dlhodobom drastickom hnojení K-hnojivami. Tým sa, ako uvádzam v nadpise grafu 4, narušuje ekologická rovnováha a úbytok adsorpčnej kapacity pôdy.

Teda, áno, treba dohnojovať, ale nie prehnojovať. V prípade, keď sa na pôdach s vyšším obsahom ílových častíc objaví stav, že sa ďalším hnojením už nezvyšuje obsah prijateľného K v pôde, a nezvyšuje sa ani obsah K v listoch viniča, nehnojíme ďalej K-hnojivami, ale hľadáme iný postup k tomu, aby prítomný draslík v pôde bol viničom prijateľný (hĺbkovým prekyprením pôdy, vápnením, navýšením organickej zložky v pôde a pod.).

Pomer dusíka k draslíku (N/K)

Kvalitný základ správnej výživy viniča je o.i. dosiahnúť a udržať optimálny pomer N/K v listoch. Keď sme dali do poriadku zásobenie draslíkom, potom sa staráme o dosiahnutie a udržanie optimálneho pomeru N/K, prihnojovaním, alebo nehnojením dusíkom.

Veľkým počtom analýz sme zostavili garfy (grafy 5, 6, 7), ktoré ukazujú tendencie vplyvu pomeru N/K v listoch na výšku úrody. Samozrejme, veľký rozptyl údajov ukazuje na to, že nie je výlučným ukazovateľom pomer N/K na tvorbu úrody. Ale tendencie, ktoré sme získali na veľkom počte prípadov, jasne ukazujú na významnú súvislosť medzi pomerom N/K a úrodou.

V prvom prípade (graf 5) uvádzam prípady na veľkom počte sledovaní u veľa odrôd spoločne. Ukazuje sa, že keď sa podarí získať optimálny pomer N/K v listoch (2 - 2,4), úrodotvorný potenciál je najlepší. Skutočnosť, že chýba okrajová časť ľavej polovice grafu, t.j. hodnoty menšie ako 1,7, ukazuje na to, že prípadov nedoatatku dusíka (nízky pomer N/K) bolo tak málo, že nebolo čo zaradiť. Napriek tomu však prípadov s nadbytkom dusíka (hodnoty nad 2,4) bol veľký počet.

Ďalej sme sa chceli podívať na to, ako reagujú jednotlivé odrody, ktoré veľmi zle prijímajú draslík (Müller Thurgau - graf 6), resp. vynikajúco uplatňujúce draslík (Dievčie hrozno - graf 7). V prípade Müller Thurgau vidíme, že popri optime obsahu draslíka v listoch - 0,8-1,0%, optimum N/K sa posúva na 2,2 - 2,7. Rozptyl údajov sa ešte zvýšil a podobne ako v prvom prípade, ani tu sme nenašli dostatok prípadov s nedostatkom dusíka - chýbajú údaje N/K nižšie ako 1,9.

Dievčie hrozno, ktoré intenzívne prijíma a uplatňuje draslík, nám ukázal veľmi úzky vzťah medzi úrodotvorným potenciálom a hodnotou N/K v listoch, s optimom medzi 2 - 2,5. Rozptyl je malý, bolo dostatok prípadov s optimom, taktiež nadbytok, aj nedostatok dusíka. Odchýlka od optima N/K výrazne znížila úrodotvorný potenciál.

Ako vyrovnať a sústavne udržať optimálny pomer N/K v listoch viniča?

Treba vychádzať z údajov listových analýz. Pokiaľ priemerná hodnota obsahu K v listoch dosiahla 1,2% alebo vyššiu, resp. pomer N/K v listoch je menší, ako 2,0, je odôvodnené hnojenie dusíkom. Samozrejme je to trocha odlišné pri jednotlivých odrodách (viac v článku Metódy na zistenie stavu výživy a potreby hnojenia). Naopak, pokiaľ priemerná hodnota K v listoch je nižšia ako 1,2% (opäť trocha odlišné pri jednotlivých odrodách), resp. hodnota N/K je vyššia ako 2,4, nesmieme hnojiť dusíkom, ani na list prihnojovať dusíkom.

Keď chceme v priebehu vegetačného obdobia, t.j. v určitej fenofáze prekontrolovať stav N/K, premietneme na grafe 8 aktuálny týždeň a pozrieme sa na hodnotu, ktorá v daný týždeň - v danej fenofáze zodpovedá požadovanej hodnote N/K. Samozrejme vopred si musíme nechať urobiť listové rozbory, s výsledkami ktorých môžeme urobiť porovnanie .

Ešte je možnosť pre náročnejších pokúsiť sa v priebehu vegetačného obdobia doladiť pomer príjmu N/K viničom. Vychádzam z toho, že zrážky výrazne ovplyvňujú príjem živín do viniča. Platí zásada, že príjem každej živiny sa zvýši v zrážkovom období. Nie však rovnako. Pri štúdiach príjmu živín v závislosti na zrážkach (graf 9) sme sledovali nielen príjem jednotlivých živín, ale aj pomer živín, t.j. po výdatných zrážkach ktorú živinu prijíma vinič prednostne, ktorú slabšie. Z grafu 9 vidíme, že intenzita príjmu draslíka kopíruje množstvo zrážok (graf 9a). Ale ďalej vidíme aj to, že taktiež pomer N/K kopíruje množstvo zrážok (graf 9b). Z toho vidíme, že keď sú výdatné zrážky, vinič prednostne prijíma dusík, až následne draslík. Opačne však, pri suchom ráze počasia je prednostne prijímaný draslík, príjem dusíka je výraznejšie obmedzený, ako draslíka. Podobne je to aj v prípade štúdia príjmu dvojmocných katiónov - Ca a Mg v pomere k draslíku (graf 9c). Ukazuje sa, že príjem Ca+Mg pozitívne koreluje s množstvom zrážok, zatiaľčo príjem K:Mg negatívne koreluje s množstvom zrážok (graf 9d). Teda môžeme naznačiť postupnú intenzitu príjmu vybraných živín po výdatných zrážkach nasledovne: N>Ca>Mg>K, a opačne pri suchom ráze počasia: K>Mg>Ca>N.

Teda ako na to? V suchom období môžeme prihnojovať na list dusíkom, resp. Ca+Mg (napr. Lamag-Ca). Naopak v období s vyššími zrážkami prihnojujeme na list s draselným hnojivom (napr. Cukrovital K400). Ako príklad uvádzam graf 10.

Hnojenie vápnikom ovplyvňuje príjem všetkých živín

Vápnením pôd sa súčasne mení príjem väčšiny živín, uvolňujú sa, alebo niektoré sa viažu. My sme robili laboratórne pokusy s doplňovaním pôdy vápnikom (CaO), v odstupňovaných dávkach. Pôda bola pôvodne kyslá, s pH 5,5. Postupne sme aplikovali vyššie dávky a metódou EUF (elektroultrafiltrácie) stanovili pri 20°C tzv. prijateľnú formu živín, a pri 80°C množstvo tzv. zásobnej formy. Do nádob sme následne vysadili semenáčky slivky (klon GF-31), a v druhom roku sme robili na jednotlivých variantoch listové analýzy na obsah makro- a mikroprvkov.

V našom prípade optimálne množstvo aplikovaného vápnika bolo 9000 kg/ha Ca, teda 9 t Ca/ha v prepočte na 30 cm horizont.

Jednoznačné závery samozrejme nemôžeme z tejto série pokusov urobiť, no jasne sa ukazuje nasledovné:

• vápnenie v odstupňovaných dávkach výrazne ovplyvňuje okrem vápnika aj príjem ďalších makro- a mikroprvkov
• keďže sa jednalo o pôdny druh s výrazne kyslou reakciou, pre vyrovnanie pH, ako aj príjem väčšiny biogénnych prvkov do rastliny bol pri dodaní vápnika v množstve 9000 kg Ca/ha/30 cm optimum, pri ktorom množstvo nameraných tzv. prijateľných živín (N, K, Mg) bol najvyšší, teda po vápnení sa najlepšie uvolňovali tieto živiny z pôdy (okrem fosforu - anion) (séria grafov 11).

To sa nám potvrdilo aj pri súčasne prebiehajúcich pokusoch na karbonátových pôdach, keď po vápnení sa výrazne uvolňovali najmä dusík a draslík, ktorých príjem do viniča bol výrazne vyšší, príjem fosforu sa nemenil a mierne sa znížil príjem horčíka (pokusy prebiehajú).