Predčasný hromadný opad listov

Opad listov v auguste, začiatkom septembra prekvapil v niektorých regiónoch či obciach vinohradníkov. Príčinou mohla byť červená spála.

Diagnóza príčiny predčasného opadu listov je dôležitá najmä preto, lebo opadnuté listy môžu byť zdrojom infekcií začiatkom budúceho vegetačného obdobia.

Meteorologické podmienky tohto roka sa vyznačovali (zjednodušene) suchým obdobím mesiacov marec až jún, a mimoriadne zrážkovým obdobím júl až september. Naviac rozloženie zrážok bolo také, že často krát pršalo. V júni bolo takmer 15 zrážkových dní, v auguste podobne. A to sú práve podmienky vhodné pre vývoj apotécií a askospór červenej spály (Pseudopeziza tracheiphila).

Na odumretých opadnutých listoch (saprofytická fáza) po jarnej infekcii pri rovnomerne zrážkovom období, zhruba za dva týždne, sa znova vytvárajú rozmnožovacie orgány huby červenej spály - apotéciá, ktorých askospóry v priebehu augusta a septembra infikujú listy viniča. Dôsledkom je následný predčasný opad listov. Predčasný opad listov máva následok: to je nekvalitná úroda hrozna a zlé dozrievanie prútov, poškodenie možnými zimnými mrazmi, oslabenie krov a pod.

Žiaľ, príznaky, typické pre červenú spálu, v tejto druhej - neskoro letnej až jesennej fáze infekcie nebývajú nápadné. Preto vinohradník len konštatuje, že z nejakých príčin listy po čiastočnom žltnutí a nekróze opadávajú.

Tu by som chcel upozorniť na to, aby sa v každom prípade urobila diagnóza príčin opadu listov. Pokiaľ vinohradník nemá istotu, nech sa obráti na odborníka (môže aj na môj e-mail poslať fotografie, výsledok diagnózy mu obratom pošlem).

Keď si zoberieme napadnuté listy, môžeme s takmer istotou zistiť, či sa jedná o opad, zapríčinený červenou spálou. Popri väčších odumretých plochách listov pri dôkladnom prezeraní zistíme, že sa nachádzajú na nich práve pre červenú spálu charakteristické príznaky. Keďže je to žilový parazit, typické je odumieranie - hnednutie žiliek nižších rádov. Pletivo následne žltne (u modrých odrôd sa zafarbuje do červena), pričom žlté (červené) pletivá sú ohraničené žilami. (Obr. 2 a 3). Následne sa parazit vyvíja v žilách, preniká do hlavných žíl a vždy väčšie plochy odumierajú, následne listy padajú na zem.

Nebezpečie pre jarné infekcie sú reálne. Patogén prezimuje na opadnutých listoch. Na nich sa vytvárajú apotéciá skoro na jar, po pučaní viniča. V ňom sa vyvinú tzv. vrecká a v nich po 8 askospór. Vrecká po nabobtnaní praskajú a "vystreľujú" spóry, ktoré sa dostávajú na listy viniča. Na vlhkom liste klíčia a dostávajú sa do listových pletív. Následne preniká do malých žíl 4. a 5. rádu. Potom sa vyvíja a rozmnožuje len v žilách, a preniká do väčších žíl. Po 7 - 10 dní sa objavujú prvé príznaky - hnednutia žíl, čo môžeme pozorovať najmä pri prechádzajúcom svetle. Tieto žily už nie sú schopné prostredkovať vodu a živiny, v dôsledku čoho listové pletivá, nimi zásobené, žltnú (pri modrých odrodách červenejú). Tieto pletivá odumierajú. Typické je lemovanie odumretých častí žltým, či červeným lemom. Po silnom napadnutí v tejto prvej infekčnej fáze, koncom júna, v júli, listy opadávajú. Keď je následne zrážkový ráz počasia, na opadnutých listoch sa znova vyvinú apotéciá, následne sa ďalšie listy viniča infikujú, nasleduje až opad listov, o ktorom sme hovorili. Tento jav sa objavil v tomto roku.

Červená spála sa spravidla neprejavuje celoplošne. Infekcie a škody bývajú obmedzené na určitý rajón, a aj v rámci rajóna iba na ojedinelých lokalitách. Napriek tomu však na týchto lokalitách spôsobuje škody epidemického rozsahu.