Rez viniča (1. časť)
Rez je určujúci agrotechnický zásah, venujme mu náležitú prípravu a pozornosť: Optimálne zaťaženie krov, odrôd - biologické činitele a vzťahy pri rozhodovaní.
Rezom viniča vedome usmerňujeme pomer vegetatívnych a generatívnych orgánov. Cieľom rezu je dosiahnúť žiadané vlastnosti úrody hrozna v súlade s rodivým a kvalitatívnym potenciálom odrody. Správnym rezom možno zaistiť dlhodobú dobrú kondíciu výsadby.
Pri rozhodnutí o spôsobe rezu, zohľadňujeme biologické vlastnosti viniča.
Vinič je vlastne liana. Vrchné očká pučia prednostne, spodné zaostávajú v pučaní a raste (polarita, apikálna dominancia liany). Túto vlastnosť viniča, ako liany, máme stále na zreteli, keď rezom a viazaním ju vhodne upravujeme.
Vytvárame tzv. úrodotvorné základy. Pri reze na čapíky odstraňujeme vždy vrchné odrodené výhonky, a ponecháme očká, ktoré sú najbližšie k ramenu. Z nich vychováme rodivý čapík. |
||
Pri reze na dlhé drevo - ťažeň viažeme do vodorovna, alebo do oblúka, smerujúceho vrcholovou (apikálnou) časťou dolu. |
Rodivosť očiek
Rodivosť očiek na výhonku stúpa od spodnej (bazálnej) časti výhonku smerom k vrcholovej (apikálnej) časti. Rodivosť očiek stúpa, až do 2/3 dĺžky výhonku, potom opäť klesá.
Rodivosť očiek závisí od odrody, jej kondície - výživy, zaťaženia, počasia.
Vedľajšie očká spravidla nie sú rodivé, alebo iba minimálne rodia.
Vyššie umiestnené očká prinášajú obyčajne väčšie strapce, ako nižšie položené očká.
Očká na bujne rastúcich výhonkoch majú nižšiu potenciu rodivosti. Čím viac výhonkov odstránime z bujne rastúceho kra, tým viac sa zvyšuje rodivosť očiek na zostávajúcich výhonkoch.
Vinič nemá striedavú rodivosť (ako napr. niektoré odrody jabloní). Nezvládnuté zelené práce počas minuloročnej vegetácie, zatienenie letorastov, môže spôsobovať nižšiu diferenciáciu kvetných púčikov, a tým nižšiu potenciálnu rodivosť očiek.
K reálnemu posúdeniu rodivosti sa odporúča kontrola diferenciácie púčikov a ich zdravotného stavu.
Najrodivejšie sú očká na výhonkoch, ktoré vyrastajú z dvojročného výhonku.
Podľa dĺžky narezaného rodivého čapíku môžeme robiť rez na:
|
|
Rodivé základy po niekoľkých rokoch vymeníme a založíme nové z výhonku, ktorý vyrastie zo zásobného čapíku.
Termín zimného rezu
Teoreticky rezať môžeme od opadnutia listov do jari. Skorší rez má výhodu najmä v tom, že na jar vinič neslzí, trocha skôr pučí. Nevýhodou skoršieho rezu je riziko poškodenia očiek, niekedy i celých výhonkov zimnými mrazmi. Pri skoršom termíne rezu sa odporúča ponechať poistný ťažeň. V prípade, ak vinič nebol zimnými mrazmi poškodený, poistný ťažeň treba odstrániť.
Pri neskoršom reze (marec, apríl) vinič slzí - na rezných plochách vyteká exudát. Neznamená to výraznú stratu živín. Exudát môže stekať na očká a zasychať, čím očko môže zaslepiť. Režeme tak, aby šťava netiekla na očká.
Neskorší rez môže byť odôvodnený, ak na odrode, či v danej polohe možno očakávať aprílové mrazy. Neskôr režeme aj vtedy, keď je vinič poškodený zimnými mrazmi. Rez pri nalievaní očiek, alebo začiatkom pučania ukáže živé očká, teda môžeme narezať optimálne podľa reálneho zdravotného stavu očiek.
Zaťaženie
Zaťaženie udávame v jednotke: očko/m2. Robíme to preto, lebo ker môže byť odlišný pri rôznom spôsobe vedenia, spone, v rôznom kondičnom stave, atď. Prepočet na praktické očko/ker už ľahko urobíme. Napríklad ak máme spon 3x1 m, tak 1 ker zaberá 3 m2, to znamená, že keď chcem zaťažiť ker na 10 očiek/m2, tak na jednom kre ponechám 30 očiek.
Optimálne zaťaženie výsadby volíme podľa odrôd!
Nižšie uvádzame orientačnú tabuľku odporúčaného zaťaženia podľa odrôd. Údaje treba brať vážne, treba zohľadniť i ďalšie hľadiská a podľa nich upraviť orientačné údaje tabuľky pre vlastnú potrebu. Dôležitý je kondičný stav výsadby, spôsob rezu na kratšie, či dlhšie čapíky, či ťažne. Zohľadňujeme vlastnosti a vegetačný charakter odrody (nižšie uvádzame niektoré) :
Rezom redukujeme množstvo úrody: napr. pri odrodách s veľkými strapcami (Müller Thurgau, Veltlín zelený...) odporúčaných 5-6 očiek/m2 na výsadbe s dobrou kondíciou môže zaistiť úrodu ca 8 t/ha. U odrôd s malými strapcami (Rizling vlašský, Neuburské, Muškát Ottonel) úrodu 8 t/ha zaistíme rezom na odporúčaných 7-8 očiek. Pri odrodách Burgundské (Rulandské) biele, Tramín červený, Sauvignon - na túto úrodu potrebujeme narezať 8-10 očiek/m2.
Vyššie zaťaženie jednotlivé odrody znášajú rozdielne: napríklad vyššie zaťaženie dobre znášajú Chardonnay, Tramín červený, Sauvignon, bez podstatného zníženia kvality. Stredne znášajú vyššie zaťaženie odrody: Burgundské (Rulandské) biele, Dievčie hrozno, Rizling vlašský... Na vyššie zaťaženie reaguje Müller Thurgau podstatným znížením kvality úrody - napr. pri dvojnásobnom zaťažení (t.j. teoreticky na 15 t/ha) sa zníži cukornatosť o 3-4°NM.
Vplyv zaťaženia na kvalitu vína: Dôležité kvalitatívne ukazovatele sú najmä obsah kyselín, vôňa, chuť a aróma, ako aj obsah sušiny. Podľa skúseností zvýšením zaťaženia sa v priemere zvyšuje obsah titrovateľných kyselín - hoci väčší vplyv má charakter ročníka, ako zaťaženie. Väčším zaťažením sa znižuje obsah sušiny vo vínach, ako aj obsah chuťových a aromatických látok. Zvyšuje sa však intenzita vôňe. U modrých odrôd väčším zaťažením sa znižuje aj intenzita farby vína.
Odporúča sa, zaťaženie nastaviť podľa vlastných skúseností a cieľa, na ktorý chceme hrozno využiť, do akého stupňa kvality ho chceme stupňovať.
Rezom možno nastaviť harmonický pomer medzi úrodou viniča a tvorbou letorastov, t.j. generatívno-vegetatívny pomer. Už skúsený vinohradník vidí aký je stav, či prevláda vegetatívny podiel - obrovská biomasa a malá násada hrozna; alebo opačne, či prevláda generatívny podiel, t.j. je veľa strapcov, pričom výhonky sú slabé, tvorí sa málo výhonkov a listy sú drobné, internódiá sú krátke.
Už od 40-tych rokov minulého storočia teoretici používali aj objektívne vyjadrenie generatívno-vegetatívnej rovnováhy = pomer hmotnosti úrody : hmotnosti letorastov. Odporúčali: Pri vegetatívnych odrodách podiel =3-5, pri generatívnych odrodách podiel = 5-7. Keď podiel má vyššiu číselnú hodnotu, ide o preťaženie, ak táto hodnota je nižšia, nie je využitá potenciálna rodivosť krov.
Pri optimálnej rovnováhe býva pomerne vysoká úroda s vynikajúcou kvalitou.
Naplánovanie a nastavenie optimálneho zaťaženia
K naplánovaniu optimálneho zaťaženia musíme poznať stav prezimovania a stav diferencovania kvetných púčikov v očkách. Podľa týchto poznatkov vypočítame zaťaženie počtu očiek/m2, z čoho vypočítame počet očiek/ker. V prípade, že rez robíme pred možnými očakávanými mrazmi (január, február), ponecháme poistný ťažeň, ktorý po uplynutí rizík poškodenia podľa skutočného stavu zdravotného stavu očiek odstránime, alebo v prípade poškodenia sčasti, alebo celé ponecháme.
Odporúčané zaťaženie
Orientačné hodnoty, ktoré môžeme upraviť podľa stavu porastu, kondičného stavu, cieľa produkcie, generatívno-vegetatívneho pomeru a podobne.
Zaťaženie | Odroda | Vzrast | Druh rezu |
---|---|---|---|
5 - 6 očiek/m2 | Müller Thurgau | stredný | krátky |
Veltlínske zelené | stredný až bujný | kratší | |
Silvánske zelené | stredný | kratší | |
André | stredný | kratší | |
Alibernet | bujný | stredný | |
7 - 8 očiek/m2 | Irsai Olivér | stredný | stredný |
Rizling vlašský | stredný | kratší | |
Veltlínske červené skoré | bujný | dlhý | |
Muškát Moravský | bujný | dlhý | |
Muškát Ottonel | slabý | dlhý | |
Neuburské | bujný | stredný | |
Pálava | stredný | stredný | |
Frankovka | stredný až bujný | dlhý | |
Modrý Portugál | bujný | krátky | |
Zweigeltrebe | bujný | dlhý | |
Caber. Sauvignon | stredný až bujný | dlhý | |
Rulandské modré | stredný | dlhý | |
Neronet | stredný až bujný | dlhý | |
Svätovavrinecké | stredný | stredný aj dlhý | |
8 - 10 očiek/m2 | Aurelius | stredný | dlhý |
Rulandské biele | stredný až bujný | dlhý | |
Rulandské sivé | stredný až bujný | dlhý | |
Rizling rýnsky | bujný | stredný až dlhý | |
Sauvignon | bujný | dlhý | |
Tramín červený | stredný až bujný | dlhý |
V druhej časti sa budeme venovať nasledovným témam: Násada strapcov - priebeh a zisťovanie diferenciácie zárodkov kvetenstva v zimných očkách; Metodika pre kontrolu zárodkov strapcov v očkách, zdravotného stavu očiek.