Výživa viniča (1. časť)
Všeobecne o výžive viniča

Výživa viniča v 5 častiach:

• 1. časť - Všeobecne o výžive viniča
• 2. časť - Výživné defekty, nedostatky a nadbytky živín - vizuálna diagnostika
• 3. časť - Metódy na zistenie stavu výživy a potreby hnojenia
• 4. časť - Termíny a technika aplikácie
• 5. časť - Výber hojív

Každý vinohrad, každá parcela je z hľadiska výživy osobitná. Stav výživy záleží zásadne od predvýsadbovej prípravy pôdy. Potom je ovplyvnená druhom, typom pôdy, polohou, meteorologických činiteľov, odrody, podpníka, rezu a vedenia, zaťaženia, agrotechniky, zatrávnenia, zelených prác atď. Zásobenie živinami dlhodobo závisí od kvality predvýsadbovej prípravy pôdy, hĺbkou rizosféry, ktorú sme zvolili hĺbkou rigolácie a úpravou pôdy v tomto horizonte - najmä úpravou pH vápnením, doplnením potrebného množstva organickej hmoty a doplnením melioračnej dávky najmä draslíka, fosforu, horčíka, resp. chýbajúcich mikroživín.

1. V prípade optimálneho štartu má vinohrad dlhodobo (20 - 30 rokov) zaistené základné podmienky k harmonickej výžive, ktorú dolaďujeme na základe najmä výsledkov listových analýz prihnojovaním dusíkom, či chýbajúcim mikroprvkom a vhodným obrábaním pôdy podľa toho, či je a do akej miery (medziradia, ob-riadok atp.) zatrávnený, alebo obrábaný na čierny úhor.
2. V prípade nevhodnej prípravy pôdy pred založením vinohradu, plytkej rigolácie (menej ako 80 cm), nedostatočnej úprave aktívneho ppôdneho profilu (vápnenie, organická hmota, živiny), zásobenie vinohradu živinami po niekoľkých rokoch sa začína vyčerpávať. K dosiahnutiu harmonickej výživy budeme potrebovať cielené, spravidla veľmi nákladné opatrenia, ktorými síce nenapravíme v plnej miere chyby pri štarte, ale môžeme relatívne uspokojivo zaistiť harmonickú výživu.

Zásobenie vinohradníckych pôd na Slovensku

Pôda ako substrát poskytuje pre vinič o.i. vodu a živiny. Z veľmi zložitého komplexu si spomeňme len niektoré činitele:

1. živiny - obsah vodorozpustných živín - solí (zasolenie) má byť okolo 2,0 gr/kg zeminy:
   • pri zvýšení na 2,5 gr/kg zeminy hovoríme o miernom zasolení
   • pri zvýšení nad 10 gr/kg zeminy hovoríme o zasolených pôdach.
2. Základným úrodotvorným útvarom v pôde je sorpčný komplex, ktorého zloženie je približne nasledovné: 65% Ca; 20% H; 10%Mg a 5% ostatné katióny.
3. Vinič každoročne odčerpáva z 1 ha pôdy približne
   • 60 kg dusíka (20 - 120)
   • 12 kg fosforu (5 - 25)
   • 90 kg draslíka (30 - 120)
   • 4 kg vápnika
   • a z mikroelementov napr. okolo 60 gr bóru, 15 gr mangánu atď.
4. Využiteľnosť živín je rôzna. Napr. dusík je využiteľný na 60%, fosfor na 20%, draslík na 5%, atď.
   Obsah živín v pôde je veľmi odlišný, orientačne môžeme uvažovať nasledovne:
   
   

   Na 1 ha v profile	t.j. kg pôdy	Približný obsah živín v horizontoch pôdy
   		N	P	K	Mg	Ca	Humus	B	Zn
   		[kg]
   0 - 30	4,5 mil.	90 - 110	350 - 400	1250	1500	12500	125000	5	10
   0 - 60	9 mil.	180 - 220	700 - 800	2500	2700	25000	250000	10	20
   0 - 80	12 mil.	250 - 300	950 - 1000	3500	3600	35000	350000	14	25
   To zodpovedá výsledkom analýz (Mehlich III.)
   v priemernej vzorke mg/kg		-	100 - 150	250 - 400	250 - 350	2000 - 3000	2,5%	0,6-1,0	1,1-2,5

   
   
5. Extrémne ľahké, ťažké, zasolené pôdy nie sú vhodné pre vinič
6. Organická hmota vyrovnáva vzdušno - vodný, teplotný režim v pôde. Vytvára humínové kyseliny, ktoré môžu viazať aj ťažké kovy. Pri pH pôdy pod 5,5 sa ťažké kovy aktivizujú, silne sa brzdí mikrobiálna činnosť
7. Vápnik je motorom pôdnej úrodnosti, vytvára štruktúru, paralizuje kyslosť
8. Hnojenie maštaľným hnojom je zdrojom a aktvátorom mikrobiálnej činnosti v pôde.