Prognóza a signalizácia (PaS) chorôb viniča - peronospóra, múčnatka, pleseň sivá

Na predpoveď infekčného tlaku uvedených chorôb počas vegetácie slúži prognóza. Na termín účinného postreku proti uvedeným chorobám nás upozorní signalizácia.

Integrovaná ochrana vyžaduje obmedzenie chemických zásahov, teda aj postrekov. K príprave a pre rozhodnutie o postreku je potrebné poznanie predpovede očakávaného rozvoja infekcie (prognóza). Popri určení termínu zásahu (signalizácia) je potrebné poznať indikáciu, t.j. súbor príčinných okolností, ktoré proti danej chorobe nútia k výberu práve určitého potrebného prípravku z palety účinných látok fungicídov, ktoré sú na trhu.

Proti peronospóre (Plasmopara viticola), proti múčnatke (Uncinula necator, konídiové štádium Oidium tuckeri) a plesni sivej (Botryotinia fuckeliana, konídiové štádium Botrytis cinerea) robíme účinnú ochranu preventívne. To znamená, že postrekujeme v prípade, ak prognóza informuje, že sú podmienky pre rozvoj infekcie danej choroby a vinič je touto chorobou ohrozený. Signalizácia oznamuje termín pre potrebné uskutočnenie postreku, kedy chemický zásah bude vykazovať očakávaný účinok.

Princíp prognózy a signalizácie

Prognóza a signalizácia peronospóry, múčnatky a plesni sivej je činnosť, ktorá sleduje aktuálne podmienky na možnosť vzniku a intenzity infekčného tlaku uvedených chorôb. Predpovedá - prognostikuje vznik chorôb a signalizuje potrebnú ochranu chemickými, či biologickými prípravkami.

Dnes sa väčšinou používajú počítačové programy na spracovanie PaS. Užívateľ na začiatku sezóny uloží do počítača základné údaje, charakterizujúce svoj vlastný vinohrad, alebo vinohrad pre ktorý chce z programu získať poznatky, ďalej charakterizuje klímu lokality (zadá priemerné teploty a zrážky pre každý mesiac v danej lokalite), zadá údaje o citlivosti na jednotlivé choroby - podľa pestovaných odrôd viniča a citlivosti (náchylnosti vinohradu) podľa polohy.

Sledovanie a zapisovanie údajov začína pred fenofázou slzenia. Užívateľ na začiatku týždňa (obvykle v pondelok ráno) zaznamená informácie o počasí v predchádzajúcom týždni (zrážky, teplota), o vykonanom postreku v predchádzajúcom týždni a zapíše aj fenofázu, ktorú očakáva na daný týždeň. Pri komunikácii s programom na základe zadaných údajov, program oznámi mieru infekčného tlaku a podľa toho navrhne zásah vhodným prípravkom.

Prehľad počítačových programov, ktoré sú využívané pri ochrane viniča

V súčasnej dobe vo svete existuje viac programov na prognózu a signalizáciu chorôb viniča. Tieto programy vychádzajú z rozličných princípov - algoritmov, podľa skúseností a tvorivej schopnosti autorov. Programy pre programy vychádzajú z rôznych základných princípov:

1. Meranie meteorologických údajov, častosť zadávania údajov, spôsob, transfer údajov na hodnotenie, uskladnenie údajov v databáze či v obyčajnom zápisníku.
2. Spôsob využitia - interpretácia - týchto údajov, algoritmy na stanovenie stupňa ohrozenia (varovanie), resp. návrhu na potrebný zásah - postrek.

V súčasnej dobe spravidla sú k dispozícii programy, ktoré sú súčasťou výbavy meteorologických prístrojov - dodávajú sa spolu s hardverom, alebo sú aj samostatné programy s možnosťou využívať osobné počítače a využívať bežné meteorologické prístroje alebo služby meteo-staníc.

GALATI vitis poskytuje službu záujemcom prostredníctvom internetu zadarmo.

Princípy pri zostavovaní algoritmov

Vychádza sa z poznatku, že rytmus vývinu patogéna a infekcia patogénom a dynamika rozvoja patogéna, jeho epidemiológia ako aj rozsah spôsobených škôd sú v prísnej závislosti predovšetkým od aktuálneho počasia, od prebiehajúcej fenofázy viniča, citlivosti odrôd, polohy, architektúry porastu, výskytu dostatočného množstva infektu a pod.

Na prognózu a signalizáciu peronospóry, múčnatky a plesni sivej sa využívajú rôzne typy algoritmov priamo pre jednotlivé choroby zvlášť, alebo tieto algoritmy sa medzi sebou kombinujú, prípadne sa do algoritmov pridávajú aj iné nové prvky, ktoré výpočtová technika autorom umožňuje. Vychádza najmä z niektorých ďalej uvedených zásad alebo ich kombinácii:

Krátkodobé predpovede a signalizácie ochranárskeho zásahu

Už od začiatku 20. storočia mnohí odborníci (Istvánffi a Pálinkás v Uhorsku v r. 1913, aj inde Müller, neskôr Rajkov, u nás v bývalom Československu v polovici 20. storočia Foltýn a i.) sa venovali pozorovaniu závislostí medzi meteorologickými hodnotami a výskytom či škodlivosťou chorôb (najmä sa pracovalo s peronospórou). Pri určitej minimálnej teplote, keď sa súčasne vyskytuje určité množstvo zrážok, sú predpoklady na infekciu hubou. Signalizácia ošetrení sa potom určuje podľa dĺžky inkubačného obdobia závislého od teploty. Väčšinou sa sledovali teploty, atmosferické zrážky, vzdušná vlhkosť, prípadne iné parametre. Neskôr sa meranie rozšírilo meraním ovlhčenia listov (Lufft) atp.

Dlhodobé predpovede intenzity výskytu chorôb

V tridsiatych rokoch 20. storočia vo Francúzsku Arnaud a kol. uvádzajú predpoveď peronospóry podľa rytmu dažďov v zimnom a jarnom období, pričom si bližšie všímajú nadnormálne zrážky od novembra do apríla a zrážky v máji až júni. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia z podnetu Dr. V. Zachu vznikla nová škola v Československu. Jej stúpenci (Makeš, Muška, Šteberla a i.) pristupovali ku vzťahu hostiteľ - patogén na princípe predpovede podľa rytmu zrážok najmä v jarnom období. Existujú aj iné princípy predpovedí vo svete (Sung a i.), ktoré vychádzajú z predpokladu, že na silu jarnej infekcie má rozhodujúci vplyv množstvo prezimujúcich spór. Existujú aj metódy PaS na základe sledovania teplôt, častosti optimálnych teplôt pre patogéna, konkrétne múčnatky, na základe ktorých prognostikujú ohrozenie.

Aj v tejto oblasti dáva výpočtová technika obrovské možnosti najmä pri špecifikovaní podmienok, kombinácií rôznych princípov a pod. Algoritmy dnes využívaných metód prognózy a signalizácie sú spravidla chráneným know-how. Majú svoje výhody i nevýhody podľa toho, na ktoré prvky dávajú autori dôraz. Podľa nášho názoru budúcnosť majú tie počítačové programy, ktoré vhodne spájajú príncípy dlhodobej a krátkodobej prognózy a umožňujú brať do úvahy citlivosť polohy, odrôd a iných činiteľov.

Podľa týchto zásad postupuje aj medzinárodný kolektív autorov GALATI vitis pri tvorbe svojho programu, pričom každý rok prináša nové, zlepšené verzie. Program je vypracovaný pre kontinentálnu klímu podmienok strednej Európy.

Výhody a nevýhody

Metódy prognózy a signalizácie bývajú zaťažené určitou chybou, ktorú sa snaží každý autorský kolektív čo najviac minimalizovať. Podľa našich skúseností nemožno vytvoriť citlivý program bez toho, že by sa nediferencovali také dôležité činitele, ako sú genetická dispozícia hostiteľa (vyjadrená v citlivosti odrôd) a charakteristika polohy, na ktorej sa sledovaná výsadba nachádza. Stáva sa, že za rovnakej meteorologickej situácie bývajú podstatné rozdiely patogenity choroby v závislosti od odrody, polohy, architektúry porastu, prípadne možného rozvoja rezistencie patogéna a pod. Programy, ktoré nezohľadňujú tieto činitele, ale berú lokalitu ako jednotný celok, spravidla nie sú napriek kvalitným algoritmom dostatočne citlivé. Aby nedochádzalo k rizikovej situácii, musia takéto programy počítať s najcitlivejšími odrodami a polohami. Spravidla signalizujú viac ošetrení, z ktorých môže byť určitý podiel zásahov aj neodôvodnených, zbytočných. Najmä tie programy, ktoré sa zakladajú len na princípe krátkodobej prognózy, sú zaťažené touto chybou. Túto chybu môže umocniť aj nevhodné umiestnenie meracích prístrojov, zovšeobecnenie údajov na väčšie územia a pod. (napr. nerovnomerné rozloženie letnej búrkovej činnosti). Program, ktorý umožňuje voľbu citlivostí, ktorú nastavuje užívateľ - vinohradník, zapracuje do výsledného odporúčania z veľkej časti aj skúsenosti miestneho odborníka, čím sa dosahujú pre konkrétnu PaS precíznejšie výsledky. Žiadna metóda PaS nenahradí samotného vinohradníka, nenahradí odobný dohľad vinohradníka na vinohrad.

V krajinách s vyspelým vinohradníctvom badať pri skúmaní požiadaviek užívateľov istú "pohodlnosť", inklináciu k úplne automatizovaným systémom merania údajov a ich hodnoteniu. Užívateľ však, podľa nášho názoru, takým prístupom môže strácať kontakt s porastom a program nadobudne pre neho charakter iba hrubej informácie bez zohľadnenia rozdielnej citlivosti, odlišných fenofáz, rozličného výskytu príznakov chorôb a pod. Tieto systémy by mohli slúžiť v poradenstve - v servisnej sieti -, ktorú by však pestovatelia mali prispôsobiť podľa ich vlastných špecifických podmienok, genetických daností pestovaného viniča a polohových podmienok.

V našich podmienkach uprednostňujeme manuálne systémy obsluhy programu, ktoré má možnosť nastaviť sám vinohradník, resp. servisné verzie, ktoré prispôsobí servisný pracovník pre pomerne malý región. Vinohradník pozoruje porast, zaznamenáva meteorologické údaje, čím získa až "dôverný" vzťah k programu, komunikuje so programom, ochranu špecifikuje podľa nastavenej citlivosti, a tak sa môže dopracovať k spojeniu objektívnych informácii programu so skúsenosťami odborníka. Týmto spôsobom možno dosiahnúť minimalizáciu chemických zásahov a maximálnu účinnosť ochrany.

Treba zdôrazniť veľmi dôležitú skúsenosť: akýkoľvek dobrý program prognózy a signalizácie nedokáže dostatočne obmedziť chemické zásahy keď vo vinohrade nie je dosiahnutá ekologická rovnováha. Ak pôdy nie sú v rovnováhe s porastom. Skúsenosti ukazujú, že vinič pri ekologickej rovnováhe je schopný značnú časť "obrany" prevziať na seba, rastlina je schopná mobilizovať vlastné obranné reakcie a chemická ochrana zostáva iba doplnkovým zásahom, za podmienky, že vo vinohrade panuje agro-ekologická rovnováha.

Prajeme užívateľom programu GALATI vitis veľa odborných zážitkov a úspechov pri pestovaní viniča, úspešnú sezónu 2006!