Diagnóza predčasného hynutia krov v mladých výsadbách

Pri hynutí mladých krov s určitosťou diagnostikujme príčinu hynutia a následne dôkladne likvidujme pozostatky odumretých výpestkov.

Za účelom diagnózy - zisteniu príčin hynutia kríkov v mladej výsadbe vyznačíme čerstvo odumretý ker, alebo ešte živý ker pred hynutím. Ker vykopeme tak, aby sme ho mohli prezrieť od vrchnej časti - výhonkov, časti štepenia, koreňové drevo, koreňový kŕčok a časti koreňov.

Pokiaľ na pohľad je výpestok bez príznakov mechanického poškodenia, či nezrastavosti v mieste štepenia, skúmaný segment postupne odkrývame.

1. Drevokazné huby, ktoré sa nachádzajú najmä v cievnych zväzkoch - Phaeomoniella chlamidospora, resp. huby z rodu Phaeoacremonium - Petriho choroba. Na priečnom reze koreňovým drevom sa prejavuje tmavými cievnymi zväzkymi, ktoré sú usporiadané väčšinou v kruhovej podobe. Za krátky čas sa na tmavých cievnych zväzkoch môže objaviť tmavý až čierny exudát - výpotky. Pokiaľ objavíme podobné príznaky, je podozrenie, že oslabenie až hynutie kríka je spôsobené Petriho chorobou. Istotu predpokladanej etiológie môžu potvrdiť testy v špecializovanom laboratóriu (napr. Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, Ústav vinohradníctva a vinárstva, Matúškova ul. 25, 831 01 Bratislava)

2. Hynutie môže spôsobiť bakteriálna nádorovitosť - Agrobackterium tumefaciens, resp. A.vitis. Prejavuje sa výraznými nádormi, ktorých štruktúra je charakteristická len pre túto systémovú chorobu. Nádory sa môžu vyskytnúť najmä v oblasti štepenia - hlavy kra, ale sa môžu vyskytnúť aj na ušľachtilej časti, alebo i na koreňovom dreve.

3. Hynutie krov v našich podmienkach môže spôsobiť aj viróza. Je to vráskavitosť dreva - stem pitting virus. Príznakmi sa môže prejaviť na starom dreve pod kôrou tým, že na dreve vznikajú pozdĺžne prehĺbené vrásky. Napadnuté kry postupne hynú.

Na oslabených kroch sa následne vyskytujú spravidla i druhotné patogény, či škodci, ktoré sa môžu stať nebezpečným zdrojom infekcie podzemných častí živých, viac či menej oslabených krov a tak prispieť k väčším hynutiam krov v neskoršom období.

Rozelínia ničivá - Rosellinia necatrix - koreňokazná huba sa často vyskytuje na oslabených a hynúcich sadencoch či kríkoch. Zistili sme výskyt napr. aj pod vrstvou parafínu, ktorý zostal na sadenci aj v druhom roku po výsadbe. Po odkrytí sme zistili mycéliá a rizomorfy rozelínie ničivej. V takom prípade je ker odsúdený k úhynu a naviac môže sa stať zdrojom zamorenia pôdy a teda neskôr aj okolitých krov.

Rizomorfy rozelínie ničivej neskôr obrastajú takmer celú vonkajšiu plochu koreňového dreva, prerastajú do korkových a drevanatých pletív. Pletivo kôry sa rozpadáva, odumierajú aj drevné časti a ker hynie.

Čierna škvrnitosť viniča - Phomopsis viticola je ďalším patogénom, s ktorým sa často stretávame pri diagnóze príčin silného oslabenia a hynutia mladých kríkov. Príznaky sa prejavujú najmä na časti štepenia (hlavy kra), alebo na koreňovom dreve. Po odstránení borky vidíme na mladej kôre a dreve čierne guľovité plodnice - pyknídiá huby Phomopsis viticola. Huba sa môže šíriť aj množiteľským materiálom, aj mechanicky. Občas vo vhodných podmienkach sa príznaky môžu objaviť aj na mladých letorastoch (pozri foto), čo je v rodivých vinohradoch v našich podmienkach zriedkavosťou. Huba sa vyskytuje aj na rodiacich vinohradoch často a spôsobuje silné oslabenie až hynutie krov, ale spravidla bez, alebo len ojedinele s príznakmi na zelených častiach.

Roesleria podzemná - Roesleria hypogea sa často vyskytuje na koreňovom dreve oslabených a hynúcich kríkov, najmä na spodnej časti, nad koreňovým krčkom. Môžeme ich rozpoznať tým, že vidíme drobné sivobiele stopkaté plodničky s guľatou hlavičkou - apotéciá, na ktorých potom dozrievajú plodničky.

Koreňové roztoče, napr. Rhizoglyphus echinopus, či Caloglyphus michaeli a i., nachádzame najmä na spodnej časti koreňového dreva. Prezrádza ich rozpadávajúca sa kôra na drvinu, ktoré sa skladá z guľovitých tmavých výkalov a medzi nimi môžeme nájsť pri dostatočnom zväčšení aj lesklého roztoča hnedej farby.

Fyloxéra viničová - Viteus vitifolii (Phylloxera vastatrix) tiež sme našli na korienkoch, kde vytvára žltobiele nádorčeky, tzv. nodozity. Iste si pomyslíte, že na koreňoch amerikánu - podpníku sa fyloxéra nemôže vyskytnúť. Žiaľ v posledných rokoch sa ukazuje určitý stupeň prispôsobenia sa a ojedinele sa môže uchytiť aj na koreňoch amerikánu (na obr.na podpníku Kober 5BB).

Iste nechceme biť na poplach, ale opatrnosti nikdy nie je dosť. Ponechané oslabené - hynúce, či uhynuté časti kríkov skrývajú v sebe aj toto nebezpečie, že poskytujú podmienky pre kompletný vývoj tohto strašiaka našich vinohradov.

Záverom - sledujme veľmi pozorne vývoj krov na nových výsadbách, najmä od výsadby do tretieho roka. Každý uhynutý jedinec by mal byť vykopaný, diagnostikovaná etiológia - pôvod ochorenia, resp. hynutia. Odporúčam vykopané kry spáliť, aby sa patogény, pertofity, škodcovia nenamnožili a nestali zdrojom ďalších infekcií.