Ochrana proti múčnatke - už teraz!

V prípade silného ohrozenia prvý postrek proti múčnatke robíme čo najskôr, tým zamedzíme epidemický vývoj choroby v následnom období.

Múčnatka infikuje mladé výhonky prakticky ihneď po pučaní - prezimované mycélium prerastá zpod šupín očka na mladý výhonok. Infekcia z kleistotécií prichádza tiež skoro, ovplyvnený meteorologickými podmienkami. Skorým postrekom sa snažíme likvidovať, alebo podstatne obmedziť túto prvotnú infekciu, ktorá by sa mohla pri vhodnom počasí vyvinúť v rozsahu, ktorý sa neskôr dá iba veľmi obtiažne zastaviť.

Prvotné príznaky múčnatky na viniči sú takmer úplne skryté, iba dôkladným štúdiom porastu ich môžeme objaviť. Nech nás to nemýli!

Cennou informáciou možného ohrozenia sú údaje z programu prognózy a signalizácie GALATI Vitis.

Na prvý postrek používame obyčajne sírnatý prípravok, ako napr. Sulikol K (v ČR i Sulikol 750 SC), Thiovit JET, Kumulus WG, Sulika WP, či novší Sulika WDG. Môže sa použiť aj prípravok s úč.l. dinocap - Karathane LC.

Súvisiaci článok: Múčnatka viniča - prečo skoré postreky?

Poznámky k prognóze múčnatky viniča

Viac než 20 ročné skúsenosti programu GALATI Vitis ukazujú o.i. aj nasledovné skúsenosti:

• Program doteraz v každom roku a na každej lokalite správne stanovil tzv. negatívnu prognózu - keď na základe meteorologických podmienok (zrážky a teplota) prognostikoval že nie je ohrozenie.
• Nie v každom prípade zodpovedá skutočnosti tzv. pozitívna prognóza, keď program na základe meteorologických podmienok hlási slebé ohrozenie, resp. silné ohrozenie. Vyskytuje sa, že infekcia múčnatkou sa nedostaví.

Predpokladajme, že k škodlivému - epidemickému výskytu múčnatky na viniči nestačí, keď sú vhodné meteorologické podmienky, ale potrebný je výskyt dostatočného počtu životaschopného inokula. Ich podmienkou je dobré prezimovanie (v podobe mycélia, alebo vo forme dokonale dozretých kleistotécií). V priloženom prehľade výskytu múčnatky na viniči (1992-2000) môžeme vidieť, že väčšie ohrozenie môžeme očakávať vtedy, keď výskyt múčnatky v predchádzajúcom roku bol väčší na začiatku vegetačného obdobia - t.j. v máji a júni. Predpokladajme, že na škodlivosť múčnatky v budúcom roku má skorý výskyt múčnatky v predchádzajúcom roku (máj, jún), kedy mycélie môžu prerásť do tvoriacich sa zimných očiek viniča. Neskôr sa šupiny na očkách "uzatvoria", teda v neskoršom období mycélium múčnatky už nepreniká pod šupiny nižšie položených očiek (pozri roky 1992, 1993 - v následných rokoch sa stretávame so skorou infekciou). Do vrchných očiek sa ešte dostanú, ale tieto pri zimnom reze spravidla odstraňujeme.

Táto séria bola prerušená v roku 1995, keď podľa stavu v predchádzajúcom roku by sme mohli počítať so skorou a intenzívnou infekciou, ale meteorologické podmienky nevyhovovali múčnatke - pamätajme, že v tomto roku došlo k veľmi skorej a silnej infekcii peronospórou. V dôsledku toho sa múčnatka mohla namnožiť až v júli. Tu je zjavné, že napriek silnej, epidemickej infekcii v nasledovnom roku - 1996 nespôsobila silnú infekciu. Príčinou je zrejme to, že v roku 1995 nebola skorá infekcia (máj, jún), kedy by mohli životaschopné mycéliá preniknúť do tvoriacich sa očiek a mohli by byť schopné na prezimovanie. Neskoršia infekcia už nie je vhodná na prezimovanie. V roku 1996 už nebol veľký výskyt múčnatky, a to tak pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch.

V roku 2000 meteorologické podmienky boli veľmi priaznivé pre vývoj múčnatky, preto programy prognózy a signalizácie (nielen GALATI vitis, ale aj AGROEXPERT a ďalšie) predpovedali ohrozenie múčnatkou, a na základe toho signalizovali aj potrebu ošetrenia. Keď si všimneme, že v roku 1999 nebolo veľké ohrozenie múčnatkou, následná zima bola mierna, tým podmienky prezimovania mycélií boli priaznivé, mohli by sme očakávať silné ohrozenie múčnatkou. To sa však nestalo. Príčinu vidíme v tom, že výskyt múčnatky vo výsadbách v roku 1999 prejavila až neskôr, keď do vznikajúcich zimných očiek sa nedostali mycélie múčnatky, ktoré by tam mohli nerušene prezimovať.

Autorom úvah o prognóze múčnatky je prof. Dr. Szőke Lajos, PhD.