Ochranársky kalendár
Schéma celoročnej ochrany viniča na rok 2008

Obnovujeme prehľad možnej ochrany viniča na rok 2008: Ochranársky kalendár 2008

Vážení vinohradníci, prosím, prečítajte niekoľko poznámok, ktoré považujem za potrebné pripojiť k Ochranárskemu kalendáru:

Ešte pred tým, ako sa začítate do Ochranárskeho kalendára, podrobne preštudujte Zoznam prípravkov na ochranu viniča Slovenskej republike - sezóna 2008 (PDF)

Informácie o vlastnostiach prípravkov sú nepostrádateľné pri rozhodovaní o ochranárskom zásahu. V zozname sú charakterizované jednotlivé prípravky z rôznych hľadísk. Najdôležitejšia vlastnosť je účinnosť prípravku. Rozlišujeme "Intenzívnu" účinnosť – zodpovedá väčšinou systémovému, dlhšie trvajúcemu, razantnejšiemu účinku, a "Štandardnú" účinnosť, väčšinou s kontaktným, kratšiu dobu trvajúcim účinkom. Nevyhnutné je vedieť o prípravku, či pôsobí len proti jednej chorobe, alebo má širšiu škálu účinnosti. Podľa toho sme zostavili aj "Kalendár...", a odporúčame alternatívy – možný výber z prípravkov. Výber môžeme ovplyvniť poznámkami, ktoré dávame ku každému odporúčanému postreku. Dávku udávame jednak v odporúčanom množstve (kg, resp. liter) na 1 ha, resp. v koncentrácii - % - v tom prípade sa počíta s použitím 1000 litrov vody/ha. Keď použijeme menšiu dávku vody, bude vyššie percento tak, aby dávka na plochu zostala podľa odporúčania. Popri účinnej látke, alebo úč.látkach, ktoré obsahuje prípravok, uvádzame aj skupinu účinnej látky, ktoré vyjadrujú aj zhodný mechanizmus účinku. Je to dôležité v tom prípade, keď sa vyžaduje striedanie prípravkov = striedanie s prípravkami, ktorých účinná látka je v inej skupine úč.l. Ochranná doba je udávaná v dňoch, ktoré majú byť dodržané medzi posledným postrekom a zberom hrozna. V kolonke Použiť vo fenofáze naznačuje odporúčanie, v ktorom období – fenofáze viniča je optimálne prípravok použiť. Mechanizmus účinku prípravku je potrebné poznať najmä preto, aby sme sa vedeli rozhodnúť o dĺžke obdobia medzi dvomi postrekmi – z hľadiska možného zmývania účinnej látky, dĺžky trvania účinku. Veľmi dôležitá je informácia o obmedzení použitia prípravku v jednej vegetácii. Obmedzenie je dôležité z dvoch hľadísk: jednak z hľadiska toxicity voči užitočným organizmom, jednak z hľadiska možného vytvorenia rezistencie patogéna k danému prípravku. Preto nepoužívajme častejšie prípravky z jednej skupiny účinnej látky, ako je odporúčané, pretože sa stratí ich účinok.

Ochranársky kalendár je na prvý pohľad zaťažený tým, že odporúča veľké množstvo postrekov. V kolonke Poznámka sa snažíme uviesť podmienky, pri ktorých sa daný prípravok odporúča použiť. Keď podmienky nie sú splnené, samozrejme nie je potrebné uvedený prípravok použiť. Tak si vyberieme opäť prípravok podľa šírky účinku – či postačuje napr. ošetriť prípravkom, ktorý je účinný len proti jednej chorobe, alebo si vybrať prípravok, ktorý súčasne rieši problém aj voči ďalším chorobám, ktoré ohrozujú náš vinohrad. V "Kalendári.." sú uvedené možnosti postrekov napr. proti múčnatke až 8 krát. V skutočnosti sa má obmedziť počet postrekov proti tejto chorobe podľa zásad Integrovanej produkcie na max. 6x. Možno to dodržať tým, že vynecháme zásahy v čase, keď nie sú splnené podmienky pre infekciu a škodlivé rozšírenie patogéna – napr. pri zrážkovom ráze počasia. Taktiež proti peronospóre uvádza "Kalendár.." pomerne veľa možných postrekov, ktoré však treba obmedziť len na tie, ktoré riešia ochranu pri skutočnom ohrození touto chorobou. A tak podobne proti ďalším chorobám, či škodcom.

Kostru ochrany si zvolíme obyčajne zo širokospektrálnych prípravkov, ktoré používame spravidla v po sebe idúcich postrekoch po kvitnutí. Tým riešime ochranu proti peronospóre, múčnatke, botrytíde i bielej hnilobe. Ďalšie postreky, t.j. od pučania po kvitnutie, resp. v druhej polovici vegetácie po dvoch až troch základných postrekoch robíme ochranu opäť podľa meteorologických podmienok proti chorobám, ktoré majú vhodné podmienky k infekcii a škodlivému napadnutiu strapcov, či listov.

Pozor na obmedzenie používania prípravkov, z dôvodu možného vzniku rezistencie niektroých skupín účinných látok, pri systéme Integrovanej produkcie ešte aj z dôvodu ekotoxicity niektorých účinných látok. (Obmedzenia sú uvedené v "Zozname prípravkov na ochranu viniča - 2008, ktorý nájdete na tejto stránke v stĺpci: Zaujímavosti).

Dôležité sú frekvencie postrekov – t.j. po postreku po koľkých dňoch opakovať postrek. Tu platia opäť zásady sledovania podmienok pre infekciu a rozvoj patogéna – pri vhodných podmienkach postrekujeme častejšie – intervaly medzi postrekmi budú kratšie, naopak, keď nie sú vhodné podmienky, alebo sú slabšie, intervaly medzi postrekmi môžeme predĺžiť (odporúčané frekvencie medzi postrekmi sú uvedené v texte - Kliknutím na "Vlastnosti prípravkov na ochranu viniča" môžete prečítať informácie o vlastnostiach účinných látok, resp. fungicídnych prípravkov.

Veľmi výhodné je pri rozhodovaní o postrekoch využívať prognózu a signalizáciu, ktorú môže sprevádzkovať každý vinohradník. Na tejto stránke nájdete počítačový program prognózy a signalitzácie GALATI Vitis, ktorý môžete používať bezplatne. Program umožňuje aktuálne mať prehľad o ohrození vinohradu peronospórou, múčnatkou či botrytídou. Ďalej odporúča potrebu postreku, resp. pri negatívnej prognóze možnosť vynechania postreku voči danej chorobe. Ďalej odporúča konkrétne prípravky (alternatívne), ktorými môžete najvhodnejšie riešiť účinnú ochranu.

Prognózu a signalizáciu môžete robiť buď individuálne - pre seba, pričom môžete dostať informácie odlišne podľa odrôd, resp. citlivosti honu, citlivosti odrody atp. Ďalej môžete program GALATI Vitis využívať aj ako servisnú službu - napr. pre vinohradnícku obec tak, že po zadaní servisnej verzie každý pondelok si môžete vytlačiť informácie a dať na vedomie všetkým vinohradníkom a záhradkárom v obci - napr. vyvesením prognózy a signalizácie na vývesku Obecného úradu.

Aj pri ochrane proti obaľovačom je možné vynechať ošetrenie, pokiaľ nálet motýľov na feromóny je veľmi malý, najmä pri 1. generácii. Tam je nevyhnutné sledovať dynamiku výletu motýľov, a postrek načasovať presne podľa druhu použitého insekticídu (V "Kalendári.." termíny ochranných opatrení sú informatívne, upresniť ich treba podľa skutočných náletov motýľov, resp. kladenia vajíčok obaľovačov).

Ochranu proti roztočom a roztočcom – sviluškám je najvhodnejšie riešiť introdukciou dravého roztoča: Typhlodromus pyri. Populácia dravého roztoča sa následne vyvíja podľa veľkosti populácií fytofágnych roztočov a prakticky bez ďalších zásahov kontroluje populácie týchto škodcov dlhodobo. Treba však dodržať zásadu vynechania vysoko toxických prípravkov, ktoré by mohli dravého roztoča likvidovať. (V "Kalendári.." uvádzame najmä prípravky, ktoré nie sú vysoko toxické ani na populáciu Typhlodromus pyri, ani na iné druhy užitočných organizmov. Treba však rešpektovať obmedzenia v počte zásahov).

Keď nemáme introdukovanú populáciu dravého roztoča, chemickú ochranu robíme len vtedy, keď sa fytofágny roztoč vyskytol na danom pozemku vo veľkom množstve, a pri kontrole populácie sme zistili vysoké počty, zodpovedajúce možnej škodlivosti. Teda kontrola populácie musí predchádzať rozhodnutiu o zaradení postreku akaricídnym prípravkom. Taktiež diferencujme – postrek urobiť len na honoch ohrozených – nie celoplošne.

Kvalita postreku je rozhodujúca – prípravok musí byť rozdelený rovnomerne po celom povrchu listov i bobúľ. Postrek musí byť urobený v podmienkach, ktoré zaručia dobrú účinnosť, a vylučujú event. fytotoxicitu postreku. Preto nesmieme postrekovať najmä v lete cez poludňajšie hodiny, keď je silné slnečné žiarenie a tropické teploty, cez a po postreku určitý čas nesmie pršať, aby prípravok nebol zmytý, či inak inaktivovaný. Nie je vhodné ošetrovať ani pri veľkom pohybe vzduchu – silnom vetri, aby sa postrek neunášal a tým nezmenšila dávka aplikovaného prípravku, resp. aby bola zaistená rovnomernosť postreku. Sledovanie teploty, sily vetra, vlhkosti vzduchu je dôležité najmä pri aplikácii BIO-prípravkov – ktorých účinok závisí vo veľkej miere aj od týchto činiteľov.

Integrovaná produkcia, ochrana životného prostredia, ale aj úspora na obmedzení množstva pesticídov umožňujú za určitých podmienok zníženie dávky prípravkov. Dôležité je pripomenúť, že to môžeme urobiť len na vlastné riziko, pretože naša legislatíva nepočíta s tým, že sa biomasa v priebehu vegetačného obdobia výrazne mení, počíta pri odporúčaní dávok prípravkov iba so štádiom plného olistenia od pučania až po opad listov(!). Pri systéme úspornej ochrany (ktorá u nás legislatívne nie je zohľadnená, ale plne funguje napr. v Nemecku a inde) sa vychádza z toho, že biomasa - plocha ošetrených listov a strapcov v máji, júni, či júli a auguste je značne odlišná. Napr.:

• pri fenofáze 5 listov (BBCH-15) začiatkom mája je listová plocha na 1 ha ca 5000 m2
• pri fenofáze pred kvitnutím (BBCH-57) začiatkom júna je listová plocha na 1 ha ca 20000 m2
• pri plnom olistení, t.j. približne od fenofáze bobúľ veľkosti hrášku (BBCH-75) do konca vegetácie je listová plocha na 1 ha ca 40000 m2.

Odporúčania sú nasledovné: určí sa základná dávka, ktorá sa používa spravidla na začiatku vegetácie pri fenofázach 5-10 rozvinutých listov. Základná dávka sa neskôr podľa fenofáz, resp. zväčšením listovej plochy zvyšuje nasledovne:

• vo fenofázach BBCH-13 až 55 - rozvinuté 3 listy až nalievanie zárodkov súkvetí: používa sa základná dávka
• vo fenofáze BBCH-61 - začiatok kvitnutia: 2x základná dávka
• vo fenofáze BBCH-71 - začiatok nasadzovania plodov: 3x základná dávka
• vo fenofáze BBCH-75 - veľkosť hrášku, až do konca vegetácie: 4x základná dávka

Príkladne (v SRN) to vyzerá nasledovne:

Znižovanie dávok má však veľmi jasné pravidlo: na jednotku ošetrenej plochy sa musí dostať odporúčaná dávka prípravku! To znamená, že keď používam napr. základnú dávku, technika postreku musí byť tak kvalitná a postrekovač nastavený tak, že celá dávka postrekovej kvapaliny sa musí dostať na viničový porast - listy - nesmie sa postrek dostať vedľa - na zem, či mimo krov. T.j. postrekovač, či rosič musí byť tak precízne nastavený a poctivou prácou traktoristu postrek musí byť usmernený výlučne na cieľ - zelené časti krov viniča! Taktiež, keď sa v registri odporúča iba koncentrácia postrekovej zmesi, môžeme použiť aj menšie množstvo vody, ale postrek sa musí dostať v plnej miere na cielený objekt. Napr. botryticíd postrekujeme tak, aby postrek bol usmernený len do oblastí strapcov, ktoré potrebujeme uchrániť. Tým môžeme ušetriť aj polovičné množstvo prípravku pri plnom účinku. Opäť však precízna práca, usmernenie, plné pokrytie strapcov z oboch strán.