Úpal a spála viniča (3)
Prejav úpalu a spály v posledných rokoch

Naučme sa bezpečne poznať a rozlíšiť škody, spôsobené slnečným žiarením, ktoré sa z roka na rok v čoraz väčšej miere objavujú.

Úpal a spála viniča je spracovaná v sérii článkov:

1. Pojmy, mechanizmus účinku žiarenia
2. Diagnóza porúch zo žiarenia
3. Prejav úpalu a spály v posledných rokoch
4. Pokusy s možnosťou ochrany
5. Ochrana viniča pred toxickým žiarením

Prejav poškodení úpalu a spály v posledných rokoch

1. Úpal

Výskyt poškodenia listov či strapcov je spravidla sporadický, väčšinou sa vyskytuje v letných mesiacoch, a spôsobuje ho silné slnečné žiarenie - silné prehriatie pletív listov či bobúľ, v sprievode s ďalšími činiteľmi. Napr. k oslabeniu odolnosti dochádza, keď po mimoriadne chladnom období príde náhle silné slnečné žiarenie. Presne však nie je to definované, treba povedať, že podmienky poškodenia úpalom doteraz nepoznáme, teda nevieme ani presne predpovedať - prognostikovať, kedy sa dá očakávať poškodenie a kedy nie. Úpal sa vyskytoval aj dávnejšie, opisy úpalu poznáme už od najstarších autorov ochrany viniča.

Väčšinou sa výskyty poškodenia z úpalu neprejavujú plošne a odlišný je aj obraz škôd. Niekedy sú postihnuté listy, a to iba sporadicky tie, ktoré sú intenzívne ožiarené v pravom uhle a z nejakých príčin ten list, alebo i viac daných listov sú citlivejšie. Inokedy sme videli poškodenie bobúľ - zväčša iba na časti strapcov, so sporadickými výskytmi .

Prvýkrát som videl silné - plošné poškodenie strapcov úpalom v roku 2007. Príznaky boli veľmi intenzívne, dochádzalo k náhlemu spáleniu - odumieraniu zväčša celých bobúľ na ožiarenej časti strapcov.

Prečo nastala v roku 2007, situácia s neobvykle veľkou škodlivosťou úpalu?

Môže nám pomôcť prehľad teplôt v období, ktoré predchádzali škodám:

Opakovalo sa striedanie chladného obdobia, za ktorým nasledovali tropické dni. Po prvom cykle striedania týchto období sme zaznamenali mierne škody, príznaky sme si pre ich nenápadnosť väčšinou ani nevšimli (označili sme ako "prvé poškodenia", na fotografii sú to bobule v štádiu zaschnutom). Po druhom cykle sme mohli pozorovať silné poškodenia. Označili sme ako "druhé, silné poškodenie" na fotografii sú to masovo postihnuté bobule , ktorých dužina v dôsledku vysokého prehriatia nekrotizovala, odumrela a bez predchádzajúcich príznakov sa celé bobule zafarbili do kávovo-hneda, a tieto bobule postupne sa budú scvrkávať a vysychať.

Keď sa pozrieme na graf priebehu teplôt, vidíme akoby vysvetlenie mimoriadneho javu plošného úpalu na viniči, t.j. po obdobiach ochladenia náhle oteplenie - a to v dvoch vlnách za sebou. Ale ani tieto podmienky plne nevysvetľujú príčinu mimoriadneho javu, pretože ak pozrieme pokračovanie priebehu teplôt, opakovalo sa ešte väčšie ochladenie a následne ešte silnejšie teploty (nad 40oC), ale nové škody z úpalu napriek tomu už nevznikli. Snažíme sa s meteorológom Dr.T.Litschmannom charakterizovať konšteláciu, ktorá by mohla podmienky vzniku tohto mimoriadneho javu bližšie ozrejmiť.

Zaujímavé bolo, že napriek mimoriadne silným poškodeniam strapcov nedochádzalo k poškodeniu listov, pozorovali sme iba ich sporadické slabé poškodenie.

2. Spála

Globálne otepľovanie atmosféry je spôsobené bezohľadnou činnosťou civilizácií, ktoré sú zamerané na obohatenie sa, pričom sa devastuje príroda (žiaľ!). Jedným zo sprievodných javov je aj stenšovanie ochrannej ozónovej vrstvy v stratosfére, ktorá nás chráni pred toxickým ultrafialovým slnečným žiarením. Tendencia je tragická, ako ukazuje graf, priemerná hrúbka ozónovej vrstvy sa zmenšila z ca. 343 na 330 D.U. Mimoriadné oslabenie ozónovej vrstvy vidíme v rokoch 1992 a 1993. Od tej doby pozorujeme už aj na viniči poškodenie listov a strapcov ultrafialovým spektrom slnečného žiarenia. Odvtedy prejavuje spála viniča príznakmi a škodami každoročne v rôznej intenzite. Výrazné škody sme zaznamenali v roku 2003, keď konštelácia meteorologických činiteľov umožnila prienik toxického UV-B žiarenia v neobvyklých rozmeroch.

Od 90-tych rokov minulého storočia vidíme prejavy krátkovlnného slnečného žiarenia UV-B - spály na viniči, a to na listoch i na bobuliach, ba i na jemných letorastoch, ktoré boli vystavené slnečnému žiareniu. Príznaky sme identifikovali v tom čase podľa ich rozloženia na kroch - ožiarené časti, potom že zakryté časti príznaky nemali atp. V tom čase sme ich museli odlíšiť najmä od príznakov z nedostatku draslíka, ktoré sa na listoch prejavujú podobnými príznakmi - s rozdielom, že ich rozloženie je odlišné: pri nedostatku-K príznaky sú na spodných listoch bez ohľadu na svetové strany. Istotu v charakteristike príznakov ožiarení sme potvrdili v pokusoch s umelou expozíciou UV-B žiarenia, resp. IČ-žiarenia na listy a strapce viniča. Tým sme získali autentické podklady pre presný popis príznakov a rozlišovacej diagnózy porúch, resp. poškodení.

Príznaky sme už poznali, pozorovali sme každým rokom výskyt poškodení spálou. Bolo to veľmi odlišné, ale dá sa povedať, že tendencia výskytu príznakov, ale aj poškodení sa stupňuje. Najsilnejšie poškodenia viniča spálou sme zaznamenali v roku 2003 - iste sa pamätáme na mimoriadny rok s vytrvalým slnečným žiarením, s nedostatkom oblačných, zrážkových dní. V tom čase sme mali založené aj registračné pokusy, teda sme mohli vyhodnotiť veľmi podrobne aj so štatistickým hodnotením preukaznosti poškodenia spálou v jednotlivých variantách pokusov, a vplyv ošetrení viniča rôznymi prípravkami na oslabenie, resp. posilnenie príznakov poškodenia spálou. Tak sme zistili napríklad, že oproti neošetrenej kontrole niektoré prípravky ešte posilňujú poškodenie slnečnou spálou, ako napr. ošetrený variant meďnatým a sírnatým prípravkom (!). V týchto variantoch pokusov škody dosahovali alarmujúce rozmery - nekrotizovanie značnej časti listov i strapcov (pozri foto). Iné prípravky zasa oslabujú pôsobenie UV-žiarenia, ako napríklad sa potvrdilo, že terpénový prípravok Agrovital miernil poškodenie, pôsobil akoby filter. Ale zaujímavá je celá škála vplyvu ošetrení na poškodenie spálou. Podľa týchto konkrétnych poznatkov z pokusov môžeme si urobiť uzáver, že možno viac-menej vedome ovplyvniť odolnosť vinohradu voči slnečnému krátkovlnnému žiareniu.

Taktiež pracujeme na charakteristike prírodných podmienok, ktoré ovplyvňujú rozsah poškodení žiarením. Interakcia prírodných i antropogénnych vplyvov však vytvára veľmi zložitý systém, ktorý bude potrebné komplexne študovať a tým sa postupne približovať k možným riešeniam obmedzenia škôd spálou.