Peronospóra či čierna hniloba - giňardia?

Letná infekcia peronospóry (Plasmopara viticola) spôsobila tohoročné škody. Vo vinohradoch sa nachádza aj čierna hniloba - giňardia viničová (Guignardia bidwellii), ale vyskytuje sa len ojedinele, bez významných škôd. Dôležité je rozlíšenie príznakov týchto patogénov a presná diagnóza.

Počasie v tomto roku robí v ochrane viniča veľké starosti. Spočiatku, do fenofázy kvitnutia bolo relatívne málo zrážok pri teplotách obvyklých v danom ročnom období, čo indukovalo vývoj múčnatky, ktorá sa intenzívne vyvíjala a prejavila aj následnými príznakmi a poškodením bobúľ. Po odkvitnutí viniča však prevláda trvalo zrážkový ráz počasia (Medard), s prevládajúcim teplým rázom počasia, ale teraz posledný týždeň zaznamenal rekordné ochladenie. V uplynulom období týždenne napadlo v priemere vyše 25 mm zrážok, čím bola aj vzdušná vlhkosť nadpriemerná. Od 23. týždňa má peronospóra vhodné podmienky k infekcii, tieto vhodné podmienky pokračujú, a od 25. týždňa program GALATI Vitis na väčšine lokalít už avizuje potrebu ochrany proti peronospóre, t.j. trvá nebezpečie viacnásobného opakovania vývojového cyklu peronospóry, čo spôsobuje masové napadnutie a následné škody na strapcoch i na listoch. Trvajú podmienky pre rozvoj rôznych typov hnilobných infekcií, výborné podmienky má aj botrytída (Botrytis cinerea). Program GALATI vitis avizuje potrebu ochrany proti botrytíde po kvitnutí a od 27.týždňa sústavne pripomína potrebu zásahu. Podobne má vhodné podmienky pre rozvoj aj biela hniloba (Matasphaeria diplodiella). Počasie praje aj ďalším hubovým patogénom na strapcoch hrozna, ako aj fakultatívne nekrotrofným organizmom, preto môžeme nájsť vo vinohrade celý rad chorôb, ktoré sa v našich podmienkach vyskytujú zriedka a škody spravidla nespôsobujú.

Pozor na diagnózu

Keď sa vyskytne poškodenie na bobuliach, či na listoch viniča, snažme sa zistiť skutočnú príčinu týchto škôd. Popritom sa môže na výsadbe vyskytnúť aj iný patogén, ktorý však nespôsobuje túto škodu (!). Príkladom môže byť silný výskyt peronospóry, ktorá na niektorých lokalitách spôsobila značné škody, poškodené je najmä hrozno. Pritom sa môžu vyskytnúť aj iné patogény, ako napr. čierna hniloba - giňardia viničová, či antraknóza (Elsinoe ampelina) a iné. Tieto však v našich podmienkach spravidla nespôsobujú výrazné škody (aspoň ja som sa s tým doteraz nestretol).

Aj teraz v posledných dňoch som prezrel niekoľko vinohradov. Príčinu hynutia hrozna niektorí pripisujú čiernej hnilobe (Guignardia bidwellii). Podľa mňa to nezodpovedá úplne pravde! Ojedinelé príznaky čiernej hniloby som síce našiel, no tohoročné masové škody spôsobuje jednoznačne peronospóra! Na veci nič nemení ani to, keď sa laboratórne, či elektronmikroskopicky dokáže prítomnosť pykníd, či spór guignardii v bobuliach, či na listoch. Patogén sa tam vyskytuje, ale ojedinele, a masové škody nespôsobuje onen patogén, ale peronospóra!

Súvisiaci článok: Aktuálne k ochrane viniča

Diagnóza

Staršie bobule, strapce

Príznaky peronospóry viniča - Plasmopara viticola		Príznaky čiernej hniloby viniča - Guignardia bidwellii
	Príznaky peronospóry na napadnutých bobuliach: sfarbenie časti bobúľ do modrohnedej farby pri súčasnom scvrkovaní		Vo fenofáze veľkosti hrachu (zriedkavá infekcia): bobule rýchlo po infekcii (1-2dni) hnednú a scvrkávajú sa. V štádiu zamäkania: začiatočné príznaky čiernej hniloby - giňardii sú hnedé okrúhle škvrny na bobuliach
	Od fenofázy veľkosti hrášku bývajú bobule napadnuté len cez strapinu, či stopku bobule		Hnedé škvrny rýchle po napadnutí (2-3 dni) sa prepadávajú, neskôr celé bobule hnednú a scvrkávajú sa
	Napadnuté bobule sa neskôr scvrkávajú úplne, usychajú. Ich farba je modrohnedá. Na bobuliach nie sú žiade plodničky		Scvrknuté bobule (hnijú), a na ich povrchu sa občas tvoria čierne drobné plodničky (pyknídiá)
	Strapce sú napadnuté celé, alebo len ich časť, niekedy i ojedinelé bobule		Pri suchom ráze počasia sa bobule scvrkávajú, dostávajú čiernu farbu a na ich povrchu sa tvoria pyknídiá
	Na silne napadnutých strapcoch ostávajú uschnuté bobule, vrátane uschnutej strapiny		Strapce môžu byť zčasti, alebo celé postihnuté chorobou

Listy

Listy napadnuté peronospórou		Listy napadnuté guiňardiou
	Príznaky prvých infekcií na listoch sú tzv. olejové škvrny		Na listoch giňardia spôsobuje nepravidelné, či okrúhle škvrny červenohnedej farby (2 - 3 mm) s tmavohnedým okrajom. Škvrny sa neskôr zväčšujú (do 10 mm) a v strede sa ich farba mení na jasnosivú
	Na rube listu sa po ukončení cyklu vývoja peronospóry objavuje biely nálet sporangií
	V letných mesiacoch peronospóra na listoch vytvára mozaikové odfarbenie, škvrny sú žilkami ohraničené. Po splynutí škvŕn časti listov i celé listy nekrotizujú
			V škvrnách sa blízko okraja objavujú drobné čierné pyknídiá. Môžu sa vytvoriť na oboch stranách listu
	Škvrny sú ohraničené žilkami, najprv sa odfarbujú, neskôr nekrotizujú		Škvrny na listoch sa môžu splývať, neskôr časti listov, či celé listy môžu nekrotizovať. Dobrým diagnostickým znakom čiernej hniloby sú charakteristicky lemované škvrny s pyknídiami
	Na rube listu na miestach škŕn sa objaví biely nálet sporangií - spoľahlivý rozlišovací znak peronospóry
	Tzv. jesenná forma peronospóry sa prejavuje len na listoch, náhlou nekrózou častí či celých čepelí, ktoré odpadávajú
	Dôkazom etiológie je opäť nálet bielych sporangií na spodnej strane listov

Rozlíšenie príznakov, keď sa vyskytujú na liste obe choroby

Niekedy sa vyskytujú spolu príznaky peronospóry i giňardie - čiernej hniloby. Na priložených fotografiách vidíme príznaky giňardie na vrchnej i spodnej strane listov, ktoré sme označili modrými šípkami. Na vrchnej strane sú nepravidelné škvrny tmavo ohraničené, na spodnej strane listu na týchto škvrnách nie sú biele povlaky sporangií. Popri príznakoch giňardie vidíme i príznaky peronospóry. Na vrchnej strane listu sú svetlé, niekedy nenápadné škvrny, ohraničené žilkami. Na spodnej strane listu sa na mieste týchto škvŕn objavujú biele nálety sporangií peronospóry, ktoré sme označili červenými šípkami. To je výrazný rozlišovací znak.

Pre správne riadenie ochrany je dôležitá presná diagnóza. Stretol som sa s podobným omylom aj pri diagnóze príčin hnilôb na hrozne. Za príčinu masového hnitia hrozna sa považovala epifytická huba Alternaria alternata. Podľa mňa sa menovaná huba ojedinele síce vyskytuje na hnijúcich bobuliach, ale nie ako prvotná príčina hromadnej hniloby. V našich podmienkach najčastejšou príčinou hnilôb hrozna sú pleseň sivá - botrytída a biela hniloba, ostatné hnilobné patogény sú zväčša druhotné, povrchové epifyty, či saprofytické organizmy.

Mylné stanovenie príčin škôd, spôsobených chorobami na listoch, či strapcoch viniča môže spôsobiť viac nebezpečenstiev: odvádza pozornosť od skutočného patogéna, ktorý škodu spôsobuje a tým sa ochrana viniča môže uberať v zlom smere, a navádza na ochranu proti patogému, ktorý sa vyskytuje iba sporadicky a tým sa mení výber prípravkov a často následkom toho sa ochrana nielen predražuje, ale stáva sa neúčinnou a neekonomickou, a často s väčším zaťažením životného prostredia.

Súvisiaci článok: Zdravotný stav dozrievajúceho, zrelého a "prezretého" hrozna
hniloby a iné