Alternaria alternata

Výskyt čiernej plesne alternárie tenkej - Alternaria alternata (synonym: Alternaria tenuis Nees), ako jeden z možných húb na dozrievajúcom hrozne. Je to väčšinou saprofytická, môže však byť aj parazitická huba, pri vlhkom ráze počasia sa objavuje husté mycélium na strapine, a môže prechádzať i na bobule. Vyskytuje sa často po poškodeniach úpalom, väčšinou spolu s druhom Cladosporium, spôsobujú černe na viniči.

Opis huby

Alternaria alternata (synonym: Alternaria tenuis N e e s) sa taxonomicky zaraďuje:

• Ascomycety, zástupca rádu Dothideales
• Rozmnožuje sa nepohlavne konídiami
• Sporuláciu podporuje žiarenie blízke UV
• Teplotné nároky: optimum okolo 25-28°C, minimum -5°C , maximum 36°C.

Morfológia

• Mycéliá
• Vzdušné mycélium prevažuje, biele a vatovité (sterilné vzdušné mycélium)je hyalinné alebo svetlo olivové, členené, nerovnomerne široké (2-4 mikrónov). Sú zložené z dlhších buniek.
• Submerzné mycélium (ponorené) je proti vzdušnému rovnomerne široké, najprv hyalinné, ale čoskoro sa buňky mycélia skracujú, obsahujú vakuoly s tukovými kvapkami a zelenohnedými usadeninami. Šírka mycélia je 2,5-7,5 mikrónov.
• Konídiofóry: z mycélií vystupujú väčšinou krátke, členené, nerozvetvené, alebo len málo vetvené konídiofóry, zbarvené olivovo zeleno až hnedo, nerovnomernej šírky,2-5 mikr. široké, 10-250 mikr. dlhé. Niekedy nie sú odlišné od mycélia.
• Konídie - vznikajú na vrchole konídiofóre bazifugálne (z prvej konídie sa tvoria ďalšie na jeho vrchole) tvoria retiazky. Dospelé konídie sú opakvajčité, delené, sú tmavo pigmentované, olivovo zelené až hnedé, viacbunečné s priečnymi a pozdĺžnymi priehradkami.
• Vzhľad kultúr na živných pôdach: spočiatku biele a vatovité (sterilné vzdušné mycélium), neskôr sivé, sivozelené až hnedavé. Kolónie konídií, ktoré sú na povrchu pletív, majú farbu sivohnedočiernu, sú plstnaté, tvorené z retiazok konídií
• Mikromorfologické znaky: konídie sa tvoria v retiazkoch na koci hýf, konídie
• Výskyt a význam: vyskytuje sa hojne na celom svete, na rôznych substrátoch rastlinného pôvodu vrátane potravín a krmív a tiež v pôde. Môže produkovať vysoko toxický metabolit AAT (Alternaria alternata toxin) podobný fumosininu, kyselinu tenuazonovú a ďalšie menej významné toxíny, napr. alternariol. Patrí medzi alergény (môže spôsobiť aj astmu).

Ochrana

Z hľadiska hodnotenia významu mikroorganizmov, ktoré sa vyskytujú na povrchu rastlinných orgánov považujem za nezbytné ich kompletné hodnotenie. Vieme, že povrch nadzemných častí rastlinnch orgánov (listy, kôra, kvet, bobule atď.) disponuje špecifickou mikroflórou. Medzi mikroorganizmami tejto mikroflóry dominujú tzv. ekofytické organizmy - epifyti (mikroorganizmy, žijúce na povrchu rastlinného orgánu, no neparazitujú), zriedka endofytické organizmy. Okrem epifytov sa nachádzajú na povrchu rastlín aj rozmnožovacie orgány patogénov, ich spóry v štádiu kľudu, resp. v ich epifytickom štádiu. Zloženie mikroflóry nadzemných orgánov rastlín je závislé od druhu rastliny, od klimatických podmienok, a mení sa aj podľa fenofázy rastlín. Výrazne je epifytická mikroflóra ovplyvňovaná aj spôsobom agrotechniky a najmä chemickou ochranou - použitými pesticídmi. Napríklad použitie fungicídu výrazne ovplyvňuje zloženie epifytickej mikroflóry(!). A keď si uvedomíme, že niektoré epifyty sa chovajú výrazne antagonisticky, každý fungicídny zásah (najmä širokospektrálnymi fungicídmi) môže obmedzením antagonistov znížiť ochranársky účinok, ba elimináciou antagonistov umožniť výraznejšie pôsobenie patogéna.

Antagonizmus epifytov sa môže prejaviť najmä ako

1. potravinová konkurencia
2. parazitizmus
3. antibióza

Epifytické organizmy často vytvárajú proti patogénnym hubám výrazný biologický pufer - tlmivý účinok. Toto pôsobenie je obzvlášť výrazné pri nekrotrófnych parazitických hubových organizmoch, ako napr. Botrytis cinerea, Alternaria alternata, a i. Klíčiace mycéliá na povrchu rastlinného orgánu po klíčení rastú, a iba po určitom povrchovom raste vnikajú do rastliny - hostiteľa. V tomto štádiu k svojmu rastu využívajú výživné látky z rastlinného exudátu. Keď však na povrchu rastlinného orgánu iné epifytické organizmy - výživní konkurenti - už predtým spotrebovali potrebné výživné látky - exudáty - tak patogén má výrazne obmedzené možnosti vývoja, a teda aj škodlivosti.

Tieto úvahy je potrebné si uvedomiť pri hodnotení jednotlivých hubových patogénov, resp. epifytických mikroorganizmov. Platí to najmä na javy, odohrávajúce na povrchu dozrievajúcich, dozretých, či prezretých bobúľ viniča.

Mnohé z epifytov - patologicky významných baktérií, či húb - si vzájomne konkurujú, prírodzene vytvárajú svoje metabolity, ktoré sú často látky pre ľudský organizmus toxické - mykotoxíny alebo tvorbou alergénov vyvolávajú rôzne alergie atp. Význam týchto vlastností - patogenita voči viniču, tvorba mykotoxínov, či alergénov - je rozhodujúce pri hodnotení týchto organizmov a aj výberu spôsobu nepriamej, či priamej chemickej či biologickej ochrany.

Ako biologická ochrana proti epifytickým organizmom - patogénom - je často nasadenie iného organizmu - antagonistu, prípadne ďalší epifyt, napr. aplikácia postreku prípravku s hubou Trichoderma harsianum. Pôsobí ako antagonista - výživný konkurent proti botrytíde. No treba si uvážiť dôsledky pôsobenia a zmeny zloženia metabolitov zmenených pomerov epifytických organizmov, ktoré často ešte nie sú podrobne preštudované a známe.

Významný výskyt epifytických mikroorganizmov, ktoré vytvárajú toxické metabolity - ako napr. Aspergillus niger sa zvlášť sleduje v jednotlivých regiónoch pestovania viniča v mnohých krajinách a kvalita produktu - hrozna je hodnotená podľa toho, či sa spomenutá huba na produkte vyskytuje. Sú známe oblasti, v ktorých sa tento epifyt zvlášť sleduje.

U nás na Slovensku pre sporadické výskyty, ktoré sú z hľadiska vytvorených mykotoxínov zanedbateľné, sa tieto huby zvlášť nesledujú a ochrana sa proti nim osobitne nerobí. Myslím si však, že v budúcnosti monitorovanie rozsahu ich výskytu bude potrebné, a to ani nie tak za účelom ich eliminácie ako patogénov, ale ako zdrojov pre tvorbu toxických metabolitov.

Ak sa naďalej bude zvyšovať snaha spracovateľov o vína zvláštnych kvalít ako sú neskoré zbery, rôzne výbery z hrozna, bobúľ, cibéb, snahy o produkciu tzv. slamového vína, ľadových zberov, myslím, že bude potrebné aj viac poznať epifytickú mikroflóru na strapcoch - bobuliach v celom komplexe a ochranu viniča bude potrebné vedome usmerňovať pre dosiahnutie hrozna pre zvláštne kvality vína. Aby sa dosiahol cieľ udržať v žiadanom zdravotnom stave zrelé a prezreté hrozno a nepripustiť výskyt takej epifytickej mikroflóry, ktorej jednotlivé zložky by mohli vytváraním toxických metabolitov znížiť hygienickú hodnotu vzácneho produktu - hrozna pre produkciu výberových vín najvyšších kategórií, musíme viac vedieť o epifytickej mikroflóre.

Možno by stálo za úvahu pri ochrane hrozna použiť nielen fungicídne látky, ale také, ktoré by popri obmedzení patogénov vytvárali na povrchu bobúľ také podmienky, ktoré by pre nežiadúce epifytické organizmy neboli vhodné na ich rozmnožovanie a vývoj.

Súvisiaci článok: Černe na hrozne