Systémy vo vinohradníctve a vinárstve:
Systém návratu k prírodzenému vinohradníctvu a vinárstvu

Podstatne radikálnejší návrat k prírodzenému vinohradníctvu a vinárstvu je systém, ktorý vypracoval a začína realizovať na Morave Doc. Ing. Miloš Michlovský, DrSc. U nás, v Slovenskej republike, tiež máme krásne príklady "návratu" a prvé kroky som videl napr. vo vinohradoch Sütő Zsolt a Melečky Tibor, s.r.o. Strekov 1075.

Požiadavky na vytvorenie systému návratu k prírodzenému vinohradníctvu a vinárstvu

Poloha

Vinohrady patria na svahy, do podmienok so slabšou výživou, odkázanou na geologicky špecifické podmienky danej oblasti, polohy, trate.

Vek vinohradu

Staršie vinohrady sú cenné. Hodnota vinohradu vekom narastá. Ker viniča v starých vinohradoch má vyšší podiel vodivých, hlboko, do geologického podkladu prenikajúcich koreňov. Víno z hrozna staršieho vinohradu má svoje osobitosti. Prirodzená kvalita v obsažnosti bobule hrozna vekom vinohradu narastá. Hlboko koreniaci vinič dáva hrozno vyživované aj (najmä) z geologického podkladu. Kvalita tohto hrozna spočíva v zložení bobúľ, šupiek. Vznikajú podmienky pre technológiu výroby vína, ktorá je bližšia k prírodnym vínam našich predkov.

Korene

Korene v úzkych sponoch si navzájom konkurujú, nútené sú prerastať do hlbších vrstiev. Vo vinohrade sa zvyšuje podiel hlbokých vodivých, tzv. hľadacích koreňov viniča. Kry sú odkázané na čerpanie živín z hlbších vrstiev. To už nie je „luxusná výživa“ z aplikovaných hnojív. Korene majú pestrú výživu z rozkladajúcich sa zbytkov v skalných trhlinách a najmä rozmanitosť a špecificitu minerálov z hlbokého geologického podložia.

Spon

Návratom k prírodzenému vinohradníctvu nové výsadby sa vysádzajú napríklad do sponu 1,2 x 0,8 metra, teda 9600 krov/ha. Samozrejme, spon môže byť aj iný, podmienkou sú dve zásady: počet krov by mal byť čo najvyšší (nie menší ako 9500 krov/ha) a za druhé spon by mal rešpektovať priblíženie k výsadbe do trojsponu (napríklad nie je riešením zahustenia krov v 3m-vých radoch)

Zvolený spon 1,2x0,8m je kompromisné riešenie v tom zmysle, že umožňuje v plnej miere využiť špecializovanú mechanizáciu. Staršie výsadby v stredných sponoch autor systému, Miloš Michlovský, upravuje tak, že do medziradia vysadí nový rad krov - napr. výsadba 2,40x0,80m po výsadbe radu do medziradia má spon 1,2 x 0,80 metra.

Rigolácia

Pred výsadbou Miloš Michlovský rigoluje do hĺbky 1 meter. Tým urýchli prenikanie koreňov do väčších hĺbok pri zaistení dobrých štartovacích podmienok pre výsadbu. V hustej výsadbe, keď korene čerpajú z hlbšieho podkložia, a aj regulovanou nízkou úrodou z jedného kra, skôr dosahuje surovinu pre charakterové, extraktívne vína, a najmä tak si vytvoril možnosť návratu k prírodzeným techológiám výroby vín.

Mechanizácia

Návrat k prírodzenému vinohradníctvu a vinárstvu využíva aj najnovšie poznatky v oblasti mechanizácie. Napr. pásové malotraktory na dvoch gumových (pryžových) pásoch o šírke traktora 60 - 70 cm. Majú bohatú výbavu prívesov na spracovanie pôdy v radoch i medziradí, kosenie, mulčovanie, vykonávanie postrekov, poprašovanie atď. Postreky vykonáva iným, portálovým traktorom. Portálový traktor ošetrí viac radov naraz, umožní pri menšom počte prechodov kvalitné a veľmi rýchle ošetrenie vinohradu.

Agrotechnické zásahy

Pestovateľská technológia prírodzeného vinohradníctva a vinárstva zohľadňuje prírodzenú, ekologicky rovnovážnu, všetky toxické látky vylučujúcu technológiu. Po 2 - 3, či 5 rokoch po výsadbe možno si predstaviť celoplošné zazelenanie medziradí s kosením prírodzeného podrastu. V prvých rokoch bude potrebné kyprenie pôd za účelom lepšieho vývoja koreňového systému.

Ekologická rovnováha

Pred zakladaním vinohradu treba vykonať analýzy a pôdoznalecký prieskum pôdy a podorničia (aspoň do hĺbky 150 cm). Na základe zisteného stavu urobia opatrenia na vyrovnanie ekologickej rovnováhy. Opatrenia smerujú na eliminovanie negatívnych vplyvov, ktoré zanechali posledné roky tzv. konvenčného brutálneho systému vinohradníctva a vinárstva, ktoré deformovali ekologickú rovnováhu.

V rodiacich vinohradoch je tiež potrebná náprava narušenej ekologickej rovnováhy. Ak to neurobíme, nemôžu fungovať prírodzené metódy agrotechniky, napr. ochrana viniča pred chorobami. Pre charakter vína je dôležité zloženie produktu - hrozna, bobúľ, bobuľových šupiek. Prírodzené zloženie bobúľ a šupiek, prírodná mikroflóra kvasiniek umožnia v technológií výroby vín použiť prírodzené postupy (bez, alebo s maximálnym obmedzením chémie).

Súvisiace články:

• Výživa viniča a ekologická rovnováha (PPT - 3,5MB)
• Príprava pôdy pred zakladaním vinohradu

Výživa prírodzených vinohradov

Zásada systému je: "Čím chudobnejšia pôda, tým lepšia pre vinič, tým je úroda v charaktere výraznejšia". Po zásahoch nápravy ekologickej rovnováhy systém počíta iba s minimálnym hnojením. Hnojíme vyzretým maštaľným hnojom, alebo ešte výhodnejšie, kvalitným kompostom napr. z výliskov hrozna, ktoré sa kompostuje s pužitím špeciálneho výkonného druhu kanadských dažďoviek. Organické hnojenie je potrebné najmä pre zosilnenie biologickej činnosti v pôde. Zazelenané medziradia budú postupne pôdu obohacovať humusom a takto sa udrží dobrá štruktúra pôdy. Podľa listových analýz hnojíme, a vápníme. Uprednostňujeme organické hnojivá. Žiadne syntetické hnojivá sa v tomto systéme nepoužívajú.

Súvisiaci článok: Výživa viniča - Metódy na zistenie stavu výživy a potreby hnojenia

Ochrana viniča

Ochrana je riadená podľa prognózy a signalizácie (napr. program prognózy a signalizácie proti peronospóre, múčnatka a plesni sivej Galati Vitis). Keďže v tomto systéme sú výsadby hustejšie a bližšie k zemi, vytvárajú sa aj vhodnejšie podmienky pre vývoj a škodlivosť patogénov. Treba dobre poznať termíny ohrozenia a signalizácie potrebných zásahov. Postreky sa obmedzia predovšetkým na klasické anorganické fungicídy meď proti peronospóre a síra proti múčnatke. V neperonospórových rokoch sa pri ochrane dá počítať aj s ochranou používanou v systéme Ekologického vinoghradníctva (EV). V rokoch (ca 2 roky z 10 rokov), keď je silný infekčný tlak peronospóry, treba zaradiť aj iné, netoxické, ale účinné protiperonospórové prípravky, ktoré sú povolené v systéme IP (ale len v týchto rokoch - podľa PaS GALATI Vitis). Proti múčnatke sa aplikuje (najmä poprašovaním) síra a pomocné prípravky pre zvýšenie imunity viniča, ktoré sa používajú aj v systéme ekologického vinohradníctva. Proti botrytíde, či bielej hnilobe sa v prvom rade urobia preventívne opatrenia- zelené práce na prevzdušnenie krov, aby sa odstránili podmienky pre vývoj patogéna. Proti tejto chorobe v termínoch podľa prognózy a signalizácie, možno použiť podľa potreby postreky konídií hyperparazitnej a konkurenčnej huby Trichoderma harsianum - napr. prípravky Trichodex, či Trichomil. Proti obaľovačom možno využiť feromónovú konfúznu metódu. Proti roztočovitým je účinné nasadenie dravého roztoča Typhlodromus pyri. Systém teda počíta s predpismi ochrany uvedenej pre ekologické vinohradníctvo, ale v prípade, keď je silné ohrozenie peronospórou, počíta aj s inými prípravkami na záchranu úrody, ako uvádzame vyššie (keď v peronospórovom roku zásah proti peronospóre nie je radikálny, môže to mať pre vinohradníka tragické dôsledky).

Systém prírodzeného vinohradníctva a vinárstva má zásadu, že bobule musia byť úplne zdravé (pripúšťa sa len ušľachtilá forma botrytídy), pretože v šupkách bobúľ sú koncentrované najdôležitejšie látky, ktoré nielenže vytvárajú charakter a osobitostí vín (z pohľadu aromy a chuti, tak aj z pohľadu terroir), ale hrajú veľmi dôležitú úlohu aj v procese prírodzeného spracovania hrozna a výrobe vína ako výživové (pre kvasinky) i stabilizačné činitele.

Súvisiaci článok: Prognóza a signalizácia chorôb viniča - peronospóra, múčnatka, pleseň sivá

Pivničné hospodárstvo - výroba vína

V systéme prírodzeného vinohradníctva a vinárstva je kladený hlavný dôraz na kvalitné, prírodzenou pestovateľskou technológiou dopestované hrozno. Zber hrozna sa uskutočňuje vo fyziologickej zrelosti, resp. neskorým zberom podľa cielenej kategórie predikátneho vína.

Zásady prírodzeného spracovania hrozna, fermentácie a zrenia vína

• Z vinohradu do pivnice musí prísť hrozno prvotriedne vyzreté a stopercentne zdravé(!) z ručného zberu do malých (cca 15 kg) debničiek, z ktorých sa dostane hrozno do odstopkovača.
• Naležanie (macerácia) rmutu sa uskutočňuje min. 6-12 hodín, po zachladení na 8°C, v prípade potreby aj 24-48 hodín. Naležanie rmutu podporí nielen následný fermentačný proces (z hľadiska výživy kvasiniek), ale umožní "prenesenie" jedinečnosti terroir z hrozna do muštu, resp. do vína. Charakter odrody, tak i lokality (pôda klíma) sa nachádza v šupke, presnejšie v tkanivách pod jej povrchom - preto tá macerácia.
• Kvasí sa vlastnými, prípadne neutrálnymi, hlavne nemodifikovanými kvasinkami. Pred kvasením sa zásadne nesmie aplikovať SO2 (ani na hrozno, ani na rmut!).
• U niektorých odrôd pre určitý typ vína sa necháva kvasiť na šupkách i biele hrozno s následným naležaním (obdoba kachetinskej technológie)
• Po ukončení fermentácie sa uskutoční prvá stáčka (taktiež bez SO₂) a batonážuje sa na kvasinkách - najlepšie v dubových sudoch 90 - 180 dní. Stále bez aplikácie SO₂.
• Víno sa za ten čas samovolne vyčerí a "vyfiltruje".
• Pred fľašovaním sa ponechá 30 - 60 dní v kľude (bez batonáže), ale stále na jemných kvasničných kaloch. SO₂ v množstve 20, max. 40 mg sa aplikuje tesne pred fľašovaním bez akejkoľvek filtrácie.