Kontrolujeme dôsledky prípadných zimných mrazov

13. januára 2011

V tomto zimnom období nás najviac zamestnáva rez viniča a všetko, čo s nim súvisí.

Tohoročná zima nás nešetrí od nízkych teplôt, silne mrazových dní, ktoré nastúpili už mimoriadne skoro. Napadli ma myšlienky o výskume v tejto oblasti. Pri jednotlivých odrodách musíme rozlišovať pojmy "mrazuvzdornosť" a "zimuvzdornosť". Tieto pojmy majú odlišný význam, Považujem za dôležité, aby sme ich presne rozlíšili. Zimuvzdornosť charakterizuje odrody podľa toho, kedy, v ktorej fáze vyzretia ich stihnú mrazivé dni. Podstata je v tom, že "príprava" jednotlivých odrôd na zimu je odlišná nielen v stupni odolnosti, ale aj v tom, kedy vrcholí u nich odolnosť, fyziologická pripravenosť na zimu.

Mrazové poškodenia môže ovplyvniť viac okolností: pokles teplôt, geneticky zakotvená vlastnosť mrazuvzdornosti jednotlivých odrôd, kondícia kra, zásobenosť viniča živinami, priebeh prípravného štádia rastliny na zimné obdobie, dozretie letorastov, stav otuženia, prebiehajúca fáza zimného odpočinku viniča, spôsob vedenia, zaťaženie, podmienky prostredia výsadby, ako je svahovitosť, nadmorská výška, orientácia vinohradu k svetovým stranám, resp. vzájomné vplyvy viacerých činiteľov na vinič.

Mrazuvzdornosť je vlastnosťou odrody geneticky zakotvená. Citlivosť odrôd sa odvodzuje od ich pôvodu, genetického základu. V rámci Vitis vinifera najcitlivejšie sú odrody z convar. pontica (Furmint, Kadarka...), convar. orientalis, u ktorých sa za kritickú mrazovú hodnotu považuje mráz -16°C až -18°C. Vyšší stupeň genetickej odolnosti má v rámci convar. orientalis subconvar. capsica (Dievčie hrozno, Chrupka, Frankovka modrá...), odolnejšie sú convar. occidentalis/italica (Rizling vlašský, Tramín červený, Veltlínske zelené...), pri ktorých kritická mrazová hodnota je medzi -19°C až -21°C. Zo skupiny occidentalis/gallica (Rulandské biele, Rulandské sivé, Rulandské modré, Cabernet Sauvignon...) sa považuje za kritický mrazový bod medzi -21°C až -23°C. Za najodolnejší sa považuje zo skupiny occidentalis/germanica Rizling rýnsky. Väčšiu odolnosť majú interšpecifické (medzidruhové) hybridy, u väčšiny z nich kritický mrazový bod sa odhaduje na -24°C až -28°C (od Kozma, 1991). Keď sú však kry vystavené nepriaznivým podmienkam, ako sme spomínali v predchádzajúcom odstavci, poškodenie sa môže prejaviť už aj pri teplotách, ktoré ešte kritické mrazové teploty nedosahujú, napr. už pri -10°C až -15°C.

Zimuvzdornosť odrody je závislá od vyzretosti, fyziologickej pripravenosti kra na vegetačný odpočinok. Pri skorom nástupe mrazivých dní môže byť táto logika narušená tým, že aj najcitlivejšie odrody podľa mrazového bodu napr. Müller Thurgau, môžu byť odolnejšie, ako geneticky nesporne odolnejšia odroda napr. Rizling vlašský. Prv menovaná odroda má termín maximálnej fyziologickej odolnosti už v novembri, decembri, neskôr zimnú odolnosť veľmi rýchle stráca, kým druhá menovaná skupina sa dostáva do štádia najväčšej odolnosti až v januári, februári, teda v skorších obdobiach zimy javí väčšiu citlivosť.

Preto, aby dôsledky zimných mrazov vinohradníka nezaskočili, je vhodné kontrolovať poškodenie mrazmi aj na odrodách, ktoré sú považované za relatívne odolné.

Zimné mrazové škody sa prejavujú zamrznutím a nekrózou častí, či v krajných prípadoch aj celých krov. Podľa citlivosti sa prejavuje poškodenie v nasledovnom poradí: hlavné púčiky, vedľajšie púčiky, diafragma, delivé pletivo - kambium, živá časť lyka, mladšia, potom staršia časť dreva - xylému, s cievnymi zväzkami. Pri veľmi silných mrazoch môže odumrieť aj časť kra, či celé kmene, ba i korene a tým odchádzajú aj celé kry.

Po silných mrazoch sa odporúča urobiť kontrolu zdravotného stavu jednotlivých odrôd, lepšie povedané kontrolu, či, a v akej miere sú mrazom poškodené jednotlivé odrody, časti vinohradu, či parcely. Ako sme hovorili, najcitlivejšia časť viniča, ktorá sa poškodí mrazom najskôr, sú očká, resp. v nich sa nachádzajúce hlavné, neskôr vedľajšie púčiky. Kontrolu môžeme urobiť rôznym spôsobom. Najčastejšie prerezávaním očiek, alebo nazbieraním prútov z jednotlivých parciel, odrôd a ich uložením do nádob s vodou v teplej miestnosti, kde potom kontrolujeme množstvo a kvalitu pučania. Najpresnejšou metódou, kde sa dozvedáme presne údaje aj o veľkosti násady, je kontrola púčikov v miestnosti, improvizovanom laboratóriu, pod binokulárom.

Povedzme si o metóde, ktorá sa používa najčastejšie - kontrola stavu púčikov prerezaním očiek. Najdôležitejšie je uvedomiť si, kedy môžeme túto kontrolu urobiť? Rozhodne nie vtedy, keď po silných mrazoch ešte stále mrzne, teploty pod bodom mrazu pretrvávajú. Vtedy by sme nič neuvideli, pretože mráz konzervuje a všetky púčiky by sa javili zelené, svieže. Teda treba počkať, kým teploty nevystúpia do plusovej oblasti a naviac, z namrznutého stavu uvolnené púčiky nadobudnú farebne odlišný vzhľad. Púčiky živé sú svieže, zelené. Teda po mrazoch čakáme ešte najmenej týždeň. Môžeme urobiť aj to, že nazbierame prúty z cielených parciel, v miestnosti ich dáme do vody a po 5-7 dňoch ich kontrolujeme.

Kontrolu robíme tak, že ostrým nožom z vrchu dolu prerežeme očko v strede, ako ukazuje obr.1. Potom vyhodnocujeme stav púčikov. Hlavný púčik keď je zdravý, zelený, považujeme očko za nepoškodené. V prípade odumretia hlavného očka pozrieme aj vedľajšie očko, či očká keď sú odumreté, ešte pozrieme kambiálne pletivo, či je zelené, zdravé a stav zaznamenáme.

Obr. 2 ukazuje prípad, keď sú púčiky hlavný i vedľajší zdravé, aj kambiálne pletivo je zelené, zdravé.

Obr. 3 ukazuje stav, keď hlavný aj vedľajší púčik v očku sú odumreté, hnedé, ale kambiálne pletivo výhonku je zdravé, tmavo zelené.

Obr. 4 ukazuje stav, keď okrem očiek je poškodený aj výhonok, s takým nie je možné v najbližšej vegetácii počítať. Stav zaznamenáme a získané poznatky zohľadníme pri reze navýšením zaťaženia, resp. ponechaním rezervných ťažňov.

Pri ťažko poškodených partiách je najvhodnejšie počkať s rezom až do konca marca, začiatku apríla, keď zreteľne vidíme, ktoré očká sú živé, pučia, a ktoré sú odumreté. Podľa tohto stavu prispôsobíme rez.

Metódu kontroly zdravotného stavu očiek viniča a stanovenia diferenciácie zárodkov strapcov v očkách pod binokulárom v laboratóriu, alebo improvizovanom laboratóriu v kancelárii, by som každému odporúčal, pretože získané údaje môžu byť základom pre cieľavedomé a bezrizikové uplatnenie zámerov, ktoré máme s jednotlivými parcelami, odrodami. Metodiku podrobne opisujem v článkoch

Na obr. 5 vidíme pod binokulárom odhalený zdravý zárodok budúceho výhonku a dvoch strapcov, ktorý je ukrytý pod šupinami a vatičkou v očku.

Môže nastať aj prípad, keď je vinohrad pod snehovou prikrývkou a sneh chráni zakryté časti kmeňa. Vtedy spravidla poškodenie môžeme zistiť až na jar. V zime nad časťou chránenou snehom, je teplota najnižšia a mráz môže poškodiť priamo kmeň zmrznutím, nekrózou. V takom prípade sa môže stať, že na jar vinohrad ešte vypučí. Po vypučaní, náhle listy a letorasty odumierajú, nekrotizujú (Obr. 6). V takom prípade poškodené časti uvidíme, keď odstránime kôru a nájdeme rozhranie medzi zmrznutou a zdravou časťou kmeňa. Dolná časť kmeňa, ktorú sneh chránil pred mrazom, je zdravá, ale nad ňou vidíme zmrznutú, nekrotickú časť (Obr. 7).

Zaťaženie viniča zostáva veľmi dôležitou otázkou po vyhodnotení zdravotného stavu viniča. Jeden veľký vedec v oblasti vinohradníctva prehlásil:

"...Vo vinohradníctve azda niet okruhu otázok, v ktorom by sa na celom svete urobilo toľko výskumov a zároveň zostalo také množstvo sporných problémov, ako pri stanovení optimálneho zaťaženia viničových krov..."

V tejto súvislosti rozoznávame tri druhy zaťaženia viniča, a to

zaťaženie púčikmi pri reze krov,
zaťaženie krov letorastmi pri zelených prácach, podlome
a ich zaťaženie strapcami pri prerieďovaní násady.