Fytoplazmy hrozia, čo máme robiť?

Počujeme, čítame o zlatom žltnutí viniča, fytoplazmóz, pokúsme sa zhrnúť o čo ide, ako rozlíšiť, čo máme a môžeme urobiť my, ako vinohradníci, a čo je v kompetencii štátnych orgánov.

Z fytoplazmóz je doteraz v našich vinohradoch známy Stolbur na viniči. Viac-menej sme sa naučili s touto chorobou zachádzať (amputácie častí krov). Šírenie patogéna je pomalé, náhodné, ojedinelé, vďaka tomu, že prenášače - vektory (cikády), ktoré stolbur prenášajú, majú iné, väčšinou bylinné hostiteľské rastliny. Na viniči sajú len náhodne.

Hrozí nám privlečenie ďalšej fytoplazmózy - Zlaté žltnutie viniča (ZŽV) - flavescence dorée. Táto choroba je veľmi podobná predchádzajúcej, príznakmi sa nedá presne rozlíšiť, prejav i škodlivosť sú veľmi podobné. Rozdiel tejto obávanej choroby spočíva v tom, že pre jej vektora, cikády Scaphoideus titanus je vinič hostiteľskou rastlinou, t.zn. keď sa objaví a rozšíri táto cikáda, a dovlečie sa aj patogén zlatého žltnutia viniča (množitelským materiálom, či vektorom) môže nastať epidemické šírenie z kra na ker. Preto je zlaté žltnutie viniča nebezpečná karanténna choroba, tzn. ochrana proti vektorovi aj chorobe je veľmi prísna a podlieha inštitucionálnemu riadeniu a kontrole (fytokaranténa inšpekcia, ÚKSÚP).

Na Slovensku sa objavil vektor zlatého žltnutia viniča - Scaphoideus titanus (2014) a veľmi rýchle sa rozšíril do všetkých vinohradníckych oblastí.

Obávame sa, pretože všimnime si, ako sa vektor aj patogén rozširuje, dobýja vinohradnícke regióny:

1. Výskyt a šírenia vektora Scaphoideus titanus: v 50.rokoch minulého storočia, bol dovlečený zo severnej Ameriky. V Európe bol zistený v roku 1963 vo Francúzsku, potom v Taliansku, Švajčiarsku, Chorvatsku, 1987. Od tej doby sa aktívne šíri a rozširuje severnou, aj južnou hranicou svojho výskytu, smerom na východ. Vyskytuje sa aj v Španielsku, Portugalsku, Rakúsku (2004), Slovinsku, Srbsku, Čiernej Hore, Macedonsku, Bulharsku (2006), Rumunsku, Grécku, Ukrajine. V Maďarsku (2013), na Slovensku (2014).
2. Výskyt a rozšírenie patogéna zlatého žltnutia viniča: Francúzsko (1955), Taliansko (1973), Španielsko (1996), Srbsko (2002), Švajčiarsko (2004), Slovinsko (2005), Portugalsko (2007), Rakúsko a Chorvatsko (2009), Rumunsko (2012), Maďarsko (2013). Na Slovensku, ani na Morave patogén doteraz nebol zistený.

Vektor zlatého žltnutia viniča cikáda sa objavuje vo všetkých oblastiach, v ktorých je prítomná fytoplazmóza ZŽV, rozšírenie vektora však presahuje rozšírenie choroby. Cikáda je limitovaná zimnými aj letnými teplotami. Potrebuje chladnejšie zimy, aby prešla štádiom diapauzy, a potrebuje aj teplé leto pre svoj vývoj.

Dôležité je využiť poznatky z u nás už známeho stolburu na viniči a pri monitorovaní využiť rozlišovaciu diagnózu, ktorú by mohol robiť aj každý vinohradník(!). Spoľahlivá diagnóza sa podľa príznakov nedá robiť, pretože príznaky i škodlivosť stlburu na viniči, a zlatého žltnutia viniča sú takmer rovnaké. Preto sa snažím (i keď viac-menej intuitívne) nájsť v príznakoch detaily, ktoré by mohli poukázať na podozrenie zo zlatého žltnutia viniča.

Ak nájdeme ker, ktorý by zodpovedal týmto príznakom, povinnosťou vinohradníka by malo byť zahlásenie podozretia na kompetentnú inštitúciu, ktoré majú podľa mojich vedomostí fytokaranténnych inšpektorov. Oni potom zariaďujú testovanie odobratých vzoriek modernými laboratórnymi metódami a presne určia pôvodcu. Keď nájdu patogéna ZŽV, až potom príslušné inštitúcie budú riadiť, a dúfam, už preventívne, karanténne opatrenia. Pokiaľ sa to urobí svedomite, nemusí choroba spôsobiť tragédiu, pretože jednotlivé krajiny, kde sa zlaté žltnutie viniča už vyskytuje, poradili si a nemusí potom jeho výskyt znamenať katastrófu, ako o nej sa tu-tam píše.

Dôležié je - nerobiť paniku, ale každý nech robí to, čo mu prislúcha, zvládneme spoločnými silami aj tento problém.

Dôležité pre vinohradníka: Sledujte príznaky a podozrivé prípady hláste na regionálne orgány fytokaranténnych inšpekcií (na Slovensku Ústrený kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, v CZ Státní rostlinolékařská správa, podliehajúca ÚKZÚZ).

Príznaky fytoplazmóz

Spoločné príznaky dvoch fytoplazmóz - zlatého žltnutia viniča (ZŽV) a Stolburu na viniči

Zjara sa môžu napadnuté kry prejaviť neskorším pučaním. Charakteristické príznaky sa objavujú v letnom období najmä na listoch, ktoré sa zvinujú smerom dole, až vytvárajú trojuholníkové tvary. Príznaky môžu byť na celom kry viniča, alebo môžu byť príznaky len na niektorých výhonkoch. Nastáva zafarbenie listov do červena u modrých odrôd, alebo do žlta u bielych odrôd.

Listy sú nepravidelne odfarbené, s prevahou medzižilových pletív. Spoločným príznakom je aj nepravidelný tvar strapcov, bobule sa scvrkávajú, až nekrotizujú. Príznaky sa spravidla prejavujú spočiatku len na časti kra, na jednotlivých výhonkoch, neskôr sa rozšíria na celý ker, dostavuje sa degradácia, až úplné hynutie kra.

Príznaky, ktoré sú príznačné najmä pre Stolbur na viniči

Výrazne sa prejavuje ostré delenie pôvodných zelených pletív, oid častí, ktoré sa zafarbujú do červena na modrých odrodách.

Menej výrazne, ale ostré ohraničenie žilami zelených pletív od žltých sa prejavuje aj u bielych odrôd. Scvrkávanie až hynutie bobúľ, strapcov sa prejavuje u oboch chorôb takmer rovnako, ale pri Stolbure listy pri strapcoch prezradia pôvod choroby vo forme ostrého ohraničenia zelených a červených pletív.

Príznaky, ktoré sú príznačné najmä pre zlaté žltnutie viniča (ZŽV)

Na vrchných výhonkoch sa listy zvinujú až do trojuholníka a husto sú nad sebou, krátke internódia . U modrých odrôd sa listy zafarbujú do červena, silno sa zvinujú až do trojuholníka.
Pokiaľ sa objavia zelené časti, nebývajú ostro ohraničené od červených pletív žilami. U bielych odrôd okrem zvinovania a sektoriálneho odfarbenia do žlta, bývajú často žlto odfarbené pletivá, ktoré lemujú žily, často spojené s nekrózou hlavných žíl.
Zlaté žltnutie viniča sa prejavuje aj tzv. gumovitosťou výhonkov, ktoré nedozrievajú rovnomerne, alebo vôbec nedozrejú, ohýbajú sa, v zime vymŕzajú.

Súhrn

Fytoplazmózy patria k bakteriám. Zatiaľ sú opísané v Európe. Prenašač pochádza zo Severnej Ameriky. Choroba v Európe síce bola opísaná už pred storočiami, ale keďže v Európe nemala vektora, významne neškodila. Až v 50-tych rokoch, privlečením vektora - cikády Scaphoideus titanus do oblastí Južného Francúzska sa fytoplazma začala rozširovať a spôsobovala epidemické škody, ktoré viedli k likvidáciam veľkých plôch vinohradov. Nazvali ju Flavescence dorée, naša terminologická komisia ju nazvala zlaté žltnutie viniča, česká terminológická komisia ju nazvala fytoplazmové zlaté žloutnutí révy. Odvtedy sa intenzívne pracuje na poznaní fytoplazmóz, vektorov, a možnej ochrane obmedzenia šírenia. Dá sa ochrana riešiť len prísnymi karanténnymi opatreniami, ktoré v jednotlivých štátoch riadi a kontroluje prísluná fytokaranténna služba, stanovená Ministerstvom, ktoré sú zodpovedné za včasné, preventívne karanténne opatrenia. Tie pozostávajú z monitoringu vektora, súčasne s monitoringu patogéna flavescence dorée. Pri ich zistení sa pokračujú karanténne opatrenia v ďalšom monitoringu a vymedzení vinohradu, a jednotlivých pásiem ohrozenia, a zavedenia ochrany proti vektorovi, a chorobe (keďže nie je priama ochrana proti chorobe možná) likvidácii v takom rozmere, aby choroba neovládala vinohrady a nešírila ďalej. (My sme chorobu opísali o.i. v knihe: Vanek,G. Vaneková, Z.: Ochrana viniča, 1977) podľa opisu a fotografií Dr.Caudwela, kto riešil o.i. problém flavescence dorée.

Napriek tomu, že sa karanténne opatrenia robia v potenciálne ohrozených štátoch, šíri sa choroba od západu smerom na východ Európy severnou i južnou vetvou, dosiahla už aj Ukrainu. Šírenie vektora plošne ovláda už naše susedné štáty, Rakúsko, Maďarsko i Slovensko, na Morave ešte nezistený. Postupne sa šíri - Rakúsko, Maďarsko, zatiaľ v SZ a CZ nezistená.

Z toho pochádzajú, a posilňujú zroka na rok informácie o tom, že výskyt vektora i choroby je len otázkou času, kedy sa objavia i u nás.

A v tejto fáze považujem za potrebné deliť kompetencie na tie, ktoré riadi, a za ich plnenie sú zodpovedné inštitúcie štátneho aparátu, a tie, ktoré môžu urobiť pestovatelia viniča - vinohradníci, malopestovatelia a záhradkári.

Čo majú teda robiť vinohradníci?

Uvedomiť si skutkový stav, vedieť o fytoplazmózach a hlavne monitorovať najmä event. výskyt choroby flavescence dorée. (slovenský názov: zlaté žltnutie viniča, český názov: fytoplazmové zlaté žloutnutí révy, všeobecný názov: flavescence dorée).

Keďže sa u nás vyskytuje na viniči už viac, ako desaťročie stolbur, ako tiež fytoplazmatické ochorenie, prenesené zo zemiakov a iných, najmä bylinných rastlín, burín, naučili sme ho poznať, a opatreniami čiastočne udržať pod kontrolou (amputácie krov, príp. ich častí). U stolburu nehovoríme o karanténnej chorobe preto, že nemá vektora, ktorej by bola hostiteľskou rastlinou vinič. Prenosy sa uskutočňujú len náhodné, skusmými vpichmi, teda šírenie je len ojedinelé.

Dôležité je využiť poznatky z u nás už známeho stolburu a pri monitorovaní využiť rozlišovaciu diagnózu, ktorú by mal robiť každý vinohradník(!). Spoľahlivá diagnóza sa nedá robiť, pretože príznaky i škodlivosť stlburu na viniči, a zlatého žltnutia viniča sú takmer rovnaké. Preto sa snažím (i keď viac-menej intuitívne) nájsť v príznakoch detaily, ktoré by mohli poukázať na podozrenie zo zlatého žltnutia viniča, flavescence dorée.. Ak nájdeme ker, ktorý by zodpovedal týmto príznakom, povinnosťou vinohradníka by mala byť zahlásenie podozretia na kompetentnú inštitúciu, ktoré majú podľa mojich vedomostí fytokaranténnych inšpektorov. Oni potom zariaďujú testovanie odobratých vzoriek modernými laboratórnymi metódami a určia pôvodcu. Pokiaľ nájdu patogéna, až potom príslušné inštitúcie budú riadiť, a dúfam, už preventívne, karanténne opatrenia. Pokiaľ sa to urobí svedomite, nemusíme mať strach z tejto choroby, pretože jednotlivé krajiny, kde sa zlaté žltnutie vyskytla, poradili si a nemusí potom jeho výskyt znamenať katastrófu, ako o nej sa tu-tam píše.

Dôležié je - nerobiť paniku, ale každý nech robí to, čo mu prislúcha, zvládneme spoločnými silami aj tento problém!

Záverom pre vinohradníka: Sledujte príznaky a podozrivé hláste na regionálne orgány fytokaranténnych inšpekcií (na Slovensku Ústrený kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, v CZ Státní rostlinolékařská správa, ÚKZÚZ).

Popis patogéna, zaradenie, názov, škodlivosť

Fytoplazmy sú baktérie, gram-pozitívne, bez bunečnej steny, ktoré žijú vo floémových - lykových pletivách hostiteľských rastlín. Ich zaradenie: Bacteria; Tenericutes; Mollicutes; Acholeplasmataceae; Candidatus Phytoplasma sp.

Podľa našich poznatkov priama ochrana proti fytoplazmózam nie je známa.

Prenos fytoplaziem je možný vegetatívnym množením, štepením, saním cykád a parazitickými rastlinami.

Na viniči sa vyskytuje viac fytoplazmami spôsobených chorôb, ktoré nazývame úhrnným názvom žltnutie viniča. Pre nás, vinohradníkov sú z týchto chorôb dôležité dve:

Rozlíšenie - diagnóza dvoch fytoplazmóz na viniči.

Príznakové rozlíšenie môže byť len orientačné, nakoľko príznaky oboch sú veľmi podobné. Prvá, ktorá je už vyše 10 rokov prítomná v našich vinohradoch (Fytoplazmové žloutnutí a červenání listů révy) a druhá, karanténna, obávaná fytoplazmóza (Fytoplazmové zlaté žloutnutí révy). Pokúsime sa podrobnou prehliadkou dôležitejších príznakov, ich detailov, dospieť k tomu, či je alebo nie je príslušný ker napadnutý FZŽR. Treba vedieť, že príznaky sú tak podobné, vo väčšine detailov rovnaké, že podľa príznakov sa nedá choroba presne diagnostikovať. Môže nám však pomôcť v tom, že pokiaľ nájdeme podozrivý detail príznaku, aby sme to nahlásili fytokaranténnemu inšpektorovi, ktorý zariadi uskutočnenie laboratórneho testu, a presnému stanoveniu pôvodcu choroby. Potom v prípade potvrdenia karanténneho patogéna FZŽR na našom území, treba uskutočniť tie najprísnejšie ochranárske a karanténne opatrenia. To už budú inštitucionálne opatrenia. Dúfajme, že sa s chorobou tak skoro nestretneme, ale radšej sa obávať, ako zľaknúť sa.

Laboratórne - serologické a molekulárne metódy. Laboratórne, molekulárne technológie umožňujú určiť príslušnú fytoplazmu tak z viniča (listy), ako aj z vektorov (cykád).

Záverom chcem poznamenať, že v žiadnom prípade nesmieme robiť paniku. Choroba ZŽV, ani jej vektor Scaphoideus titanus sa nezistili a nepotvrdili na Morave, na Slovensku je už vekor rozšírený v každej vinohradníckej oblasti. Šírenie patogéna ZŽV sa však priblížil k našim hraniciam, majú tendenciu sa nezastaviť a časom byť problémom aj v našich vinohradoch. Preto my, vinohradníci môžeme pomôcť fytokaranténnym službám tým, že bez meškania, hneď po ziastení a dôkaze prvého výskytu patogéna, či vektora mohli zahájiť nekompromisné karanténne opatrenia, a vyhnúť sa, alebo podstatne zmierniť obávanú epidémiu.