Staré vinohrady

Hodne hovoríme o zmenách v myslení vinárov i vinárskych manažérov (žiaľ ešte väčšina hodnotiteľov vín k tomu nedospelo), že by hrozno nemalo byť produktom masovo dopestovaným globalizačnou technológiou. Aj víno, ktoré sa z neho vyrobí, má všetky arómy a vône vyprodukované v pivniciach metódami chemicko-biologicko-fyzikálnych laboratórnych techník. A zdá sa, nezadržiteľne sa do týchto technológií vkrádajú aj GMO organizmy, či ich produkty. Vína sú ľúbivé, zodpovedajú aj svetovej móde, ale žiaľ postrádajú často to najpodstatnejšie - charakter, osobitosť, ktorú ponúka v obdivuhodnej rozmanitosti naša zemeguľa, geologické podložie, pôda, poloha, klíma, odroda a v neposlednom rade tradícia.

Chcem tu pripomenúť myšlienku na zamyslenie sa (a tajne dúfam, že aj nasledovanie).

Náš súčasný globalizovaný svet, a v rámci neho Európska únia, z titulu nadprodukcie vína ponúka "pomoc" formou dotácií okrem iného aj na likvidáciu vinohradov. Ako sa pozerám, v našich podmienkach pokušeniu likvidácie vinohradu podľahne čoraz viac vinohradníkov. A žiaľ v skreslenej podobe, t.j. likvidujú sa zväčša staršie vinohrady, ťažko obrábateľné, na svahoch. A nie tie, ktoré by si zaslúžili likvidáciu z titulu nekvatity lokality na rovinách, pôdach kde vinič nepatrí.

Touto úvahou by som chcel trocha ovplyvniť Vaše rozhodnutia a poukázať na veľké hodnoty, ktoré potenciálne vlastnia práve tie vinohrady, ktoré sú vybraté na likvidáciu z titulu, ktorý som uviedol. Pokúsme sa na vec podívať trocha z iného uhla. Doteraz máme pred zrakom najmä kondičný stav vinohradu, kompletnosť výsadby, obrábateľnosť strojmi, teda rentabilitu, ekonomiku. Veď za hrozno platia čoraz menej a chceme to vykompenzovať množstvom a lacnosťou produkcie.

Pokúsme sa zájsť do toho (v mysli odsúdeného na zánik) vinohradu, zaspomínať si na staré časy, možná 70-e, 80-e roky, ale možno ešte staršie zo 60-tych rokov, či možná ešte staršie a uvedomiť si, že práve na nich vyprodukované hrozno môže mať hodnoty, po ktorých sa dnes volá na celom svete - prezentuje osobitosť, charakter, skladbu, ktorá dáva základ vínam s vysokým extraktom, plným špecifickou mineralitou, zodpovedajúcou požiadavkám k apelácií - terroir(!) Samozrejme musí byť zmena aj pri spracovaní hrozna - použiť prírodzené kvasnice z miestneho vinohradu, zmenšiť počet a množstvo prídavných látok, ktoré často skresľujú skutočné hodnoty, ktoré hrozno v sebe nosí, vynechať nano-filtrácie, možno nechať hrozno na rmute, všetko podľa tradícií, podľa osobitostí, odrody, tradícií atď.

Prečo staré vinohrady?

Ker viniča sa skladá z nadzemnej časti a podzemnej časti. Nadzemnú dobre poznáme, prácu na nej považujeme za podstatnú pri usmerňovaní cieľov v kvalite a kvantite vyprodukovaného hrozna. O koreňoch - podzemnej časti však málo hovoríme a málo vieme (!) A práve korene, ich rozloženie, aktivita sú zodpovedné za výživu kra (harmonická, neharmonická), ale aj za doteraz málo zdôrazňované kvality osobitostí, minerality, vysokého extraktu. A práve korene, ktoré prenikajú do väčších hĺbok, do nenarušeného geologického podkladu, zčasti, alebo úplne navetralého "kameňa", zaisťujú tieto skvostné hodnoty.

Problém je v tom, že to vyžaduje dlhé roky - desaťročia, kým korene dokážu preniknúť hlboko a osadiť ťažko prestupné podložie, často trhliny s tenkou vrstvou navetralého kameňa, aby mohli preniesť neoceniteľné hodnoty do bobúľ, najmä do bobuľovej šupky. Prvé roky korene čerpajú z toho, čo sme im pripravili pri predvýsadbovej príprave pôdy, silne ovplyvnenej hĺbkou rigolácie. Ešte aj prvých 15-25 rokov korene žijú prevažne z plytkej rizosféry, ktoré sú spravidla zásobené až nadmerným množstvom, a žiaľ neharmonickou skladbou živín (a spomeňme aj desiatkami rokov nahromadené imisie - cudzorodé látky, ktoré participujú na narušení ekologickej rovnováhy). To zapríčiňuje vegetatívnosť biomasy, vegetatívny charakter bobuľovej šťavy, v lepšom prípade sa vytvorí síce množstvo cukru v bobuliach, ale postrádajú extrakt, mineralitu, osobitosť.

Závlahy zvyšujú koncentráciu koreňov do priestoru zásobenia závlahovou vodou a tým iba odďaľujú hĺbkový prienik koreňov.

Treba si uvedomiť, že každým zásahom do pôdy formujeme rozmiestnenie koreňov, ich zásobenosť živinami, vodou. Už pred zakladaním vinohradu prípravou ornice a hĺbkou a kvalitou rigolácie dávame impulz koreňom k vhodnej, či nevhodnej tvorby rizosféry, umiestnenia v plytkých, či hlbších vrstvách pôdy, orničnej, či podorničnej zóne.

Nesmie nás mýliť chovanie sa krov, ktoré vekom akoby strácali na raste, vitalite, produkčnej schopnosti. Iste budete oponovať, že kry sú úbohé, je veľký výpad, málo rodia, atď atď. Je to tak, a je to práve znakom toho, čo chceme dosiahnúť - pretočiť množstvo na kvalitu. V takom prípade treba veľmi citlivo pristúpiť k reparácii tohto skvostu - starého vinohradu.

Zaťaženie treba znížiť podľa vitality jednotlivého kra - kry spravidla majú veľmi odlišnú vitalitu, preto rez nemá byť uniformovaný, ale citlivo prispôsobený sile kra. Slabé kry, s minimálnou vitalitou režme na 2-4 očká - na prežitie a postupné posilnenie. Oplatí sa zachrániť každý ker. Chýbajúce kry už nie je možné spravidla podsadiť. Preto doplnenie chýbajúcich miest robíme pri zimnom reze tzv. predlžovaním ramien, o ktorého zásadách sme už viackrát hovorili, písali. Je to veľmi vhodná metóda na vykrytie chýbajúcich plôch.

Povrch pôdy ošetrujeme najlepšie spôsobmi, ktoré odporúča systém Integrovanej produkcie, či Ekologického vinohradníctva. T.j. medziradia (všetky alebo ob-riadok) necháme zatrávnené - zazelenané, s častým kosením, či mulčovaním. Rady najlepšie ošetriť - kypriť mechanicky výkyvnou sekciou. Čo sa výživy vinohradu týka, treba sa rozhodnúť veľmi uvážlivo na základe výsledkov pôdnych a listových analýz, najlepšie viacročných. Tým máme možnosť prispieť k postupnej harmonizácii výživy. Orničnú vrstvu pôdy sa snažíme udržať v stave, ktorý zodpovedá pojmu zdravá pôda. Teda podporiť pôdny život (komposty, dažďovkové komposty, dobre vyzretý maštaľný hnoj a pod), čím prispievame k postupnému zvýšeniu humusu v pôde, samozrejme v prípade potreby vápnime.

Ochranu robíme veľmi šetrne s maximálnym využívaním prognózy a signalizácie, s cieľom minimalizácie zásahov pri maximálnej účinnosti. Vhodná je ochrana proti škodcom biologicky - osadením dravého roztoča Typhlodromus pyri proti roztočom, použitím konfúznej metódy feromónami proti obaľovačom, či biologickými prípravkami na báze Bacillus thuringiensis. Dôležitá je ochrana proti hnilobám, a to nielen botrytíde, ale bielej hnilobe, čiernej hnilobe - giňardii viniča, a druhotným najmä tzv. ekofytickým organizmom - epifyti (mikroorganizmy, žijúce na povrchu bobúľ, no neparazitujú), zriedka endofytické organizmy, ktoré pri neskorých zberoch môžu osadiť povrch bobúľ. Treba si uvedomiť, že kvalitné charakterové víno sa dá vyrobiť len zo zdravých bobúľ (výnimkou je iba ušľachtilá botrytída).

Ešte postreh pri porovnaní mladého a starého vinohradu: vlani v niektorých oblastich Južnej Moravy boli problémy so spŕchavosťou takmer každej odrody. Bola spôsobená nepriaznivým rázom počasia pred- a v priebehu kvitnutia. Pri hodnotení a štúdií výskytu sily spŕchnutia sme objavili zvláštny jav. Na vinohradoch v jednej trati s veľmi podobnými podmienkami boli vedľa seba dve parcele odrody Svätovavrinecké. Jedna parcela bola veľmi vitálna, vek 7 rokov. Druhá s menšou vitalitou, určitým výpadom krov, vek 28 rokov. V mladom vinohrade sme zaznamenali spŕchnutie v rozsahu 80-90% - najhoršie zo všetkých prehliadnutých parciel. Na starom vinohrade boli strapce zdravé, takmer bez spŕchnutia, iba ojedinele strapce so spŕchnutím do 10%. Tieto rozdiely nemohli byť zapríčinené rozdielnou výživou, či počasím, pretože parcele sú od seba vzdialené iba na ca 50 m. Môžeme predpokladať iba rozdielne uloženie rizosféry v dôsledku veku vinohradov. Ukazuje sa, že mladé kry sú labilnejšie, vystavené rôznym negatívnym javom. Staré vinohrady sú ustálené, disponujú dobrým základom, vyrovnanými vlastnosťami.