Príznaky bielej hniloby

16. októbra 2011

Babie leto nám robí radosť, podmienky prebiehajú podľa ľudovej múdrosti: "Slnkom sladené, nocou korenené". Tohoročná jeseň je naklonená vinohradníkom a vinárom a nezasväteným poskytuje priam idylu. No nezabúdajme, že zber, určenie termínu tej-ktorej odrody, či parcele si vyžaduje veľkú rozvahu a múdrosť a spolurozhodovanie vinohradníka a vinára. Ročník vyzerá veľmi dobre, no správne rozhodnutia určujú konečnú kvalitu, ozajstnú radosť z dosiahnutých vín.

Zdá sa, že zberáme hrozno s vynikajúcou cukornatosťou, dobrou kvalitou. No v niektorých oblastiach sú problémy s tým, že horúce letné obdobie "spálilo" kyseliny. Tropické obdobie po 20.auguste pôsobilo výrazne na znižovanie obsahu kyselín v hrozne. V takom prípade termín zberu určuje, najmä u bielych odrôd nielen cukornatosť, ale najmä obsah kyselín, aby vína neboli fádne, u ktorých potom môžu byť problémy aj s archivovaním.

No tento ročník bol z hľadiska výskytu chorôb, vďaka suchšiemu rázu počasia, priaznivejší. Vo všeobecnosti to platí aj na zdravotný stav hrozna v tomto období - fenofázach dozrievania až prezrievania. Napriek tomu si treba všímať zdravotný stav, ktorý bude ovplyvnený ešte ďalším priebehom počasia. Jedine ušľachtilá hniloba spôsobená Botrytis cinerea je vítaná najmä v oblastiach, kde sú významné cibébové výbery (tam si iste želajú ešte pre nich blahodárne zrážky na podporu botrytídy). No paleta hnilôb je v posledných rokoch vždy väčšia, najmä tých, ktoré nepriaznivo pôsobia na kvalitu hrozna, muštov, vína.

Veľmi pozorne si všímajme ich vývoj. Nebezpečné sú najmä tzv. kyslé hniloby, pri ktorých pôsobia octotvorné baktériá, či kvasinky. No v našich podmienkach je to najmä biela hniloba Metasphaeria (kon.št. Coniella) diplodiella, ktorá doprevádza, či predchádza pôsobeniu kyslej hniloby. Pôvodca bielej hniloby najviac infikuje poranené bobule, no nesmieme zabúdať, že môže napádať aj neporanené bobule, strapinu, strapce. Infekcia môže nastať od fenofázy krátko po kvitnutí, až do doby zrelosti hrozna. Patogén preniká viacerými cestami do bobúľ. Napr. stopkou strapinou, kde prisadá bobuľa. Ale sú známe i infekcie cez neporanenú pokožku, najmä pri odrodách, so slabšou voskovou vrstvičkou na kutikule, ktorá chráni pokožku. Ich pôsobenie môže byť výrazné aj v tomto období a tým determinovať kvalitu úrody.

Súvisiace články:

Myslím, že stálym problémom zostáva diagnóza bielej hniloby. Preto ponúkam podrobnejšie podklady k jej identifikovaniu, najmä na strapci, na bobuliach.

Biela hniloba - Metasphaeria diplodiella , konídiové štádium Coniella diplodiella.

Vyše 200 rokov známa choroba viniča v Európe, výskyt v našich vinohradoch je spomínaný už vyše 100 rokov. Na Južnom Slovensku som hodnotil výskyty. V niektorých rokoch spôsobila väčšie škody, ako botrytída (1999, 2001). V posledných rokoch sa tiež vyskytuje, spôsobuje často značné škody. Bývajú ohrozené niektoré lokality, resp. odrody, nie je charakteristický celoplošný výskyt.

Infekcie môžu nastať už tesne po kvitnutí. Najčastejšie však býva vinič infikovaný od druhej polovice júla, zriedkavo už v júni. K infekcii dochádza najmä po mechanickom poškodení šupiek bobúľ, najmä po krupobití, obaľovačmi a pod. Môže však infikovať aj neporušené bobule. Výrazná je ochranná funkcia voskovej vrstvičky. Boli pozorované infekcie aj cez strapinu, stopku bobulí. K masovej infekcii dochádza pri zrážkovom teplom ráze počasia, choroba sa vyznačuje veľmi krátkou inkubačnou dobou.

Nie je zriedkavá infekcia cez strapinu v mieste dotyku stopky s bobuľou. Na obr. vidíme tento prípad. Bobuľe vpravo dolu s prípadom príznakov, keď sú bolule ešte turgescentné - zhnednutie bobúľ bez vytvorenia bodkovitých príznakov pykníd. Bobuľa vpravo hore - už sú vytvorené pyknídiá vo forme hnedého bodkovania. Pri dotyku prstom cítime, že povrch bobule je drsný.

Na tejto fotografii vidíme celý priebeh vývoja choroby na bobuliach. Po infekcii sa občas (nie je to previdlom) bobule odfarbujú na špinavo-mliečne hnedastú - belavú farbu (A, B), odtiaľ názov choroby - biela hniloba. Potom sa bobule zafarbujú do hneda (v rôznych odtieňoch), buď si zachovajú turgescenciu, alebo sa postupne, či naraz scvrkávajú. Na niektorých bobuliach sa onedlho môžu vytvoriť príznaky hnedastého bodkovania, čo je prejavom vytvorenia pyknídií (C). Tieto robia povrch bobúľ drsnými.

Na strapci vidíme častý príznak bielej hniloby vo forme nahnedo zafarbených bobúľ, ktoré si zachovali turgescenciu. Na okraji vidieť bobule, ktoré sa začínajú scvrkávať a na niektorých z nich sa vytvára tmavšie bodkovanie - pyknídiá huby.

Opäť hnedé turgescentné bobule bez pykníd, popri nich bobule, ktoré sa scvrkávajú a na nich sú zjavné hnedasté bodkovania po tvorbe pyknídií. Na pravej strane strapca vidíme, že ešte zelené bobule strácajú turgor, scvrkávajú sa. Je to spôsobené tým, že patogén napadne strapinu, ktorá na mieste infekcie hnedne, odumiera. Tým prestane zásobenie postihnutých bobúľ živinami, ktoré sa ešte v zelenom stave scvrkávajú. Do nich sa infekt nedostal, preto tieto bobule zostávajú zelené.

Podobné pôsobenie vidíme aj pri infekcii botrytídou, keď napadne strapinu, dochádza tiež ku vädnutiu, scvrkávaniu bobúľ.

Strapec silne poškodený bielou hnilobou. Vidíme ešte turgescentné, do hneda zafarbené bobule, zčasti, či celkom scvrknuté bobule, a na väčšine z nich už vytvorené príznaky tmavšieho bodkovania - prejavu vytvorených pykníd (šípky).

Biela hniloba napáda všetky nadzemné časti kra, o nich sme hovorili na inom mieste.

Súvisiaci článok: Chráňme hrozno pred hnilobami