Ešte nás ohrozujú hniloby na hrozne

12. setembra 2010

V tomto ťažkom ochranárskom roku venujme naďalej pozornosť ochrane výsadieb, hrozna.

Vegetácia 2010 bola doteraz z hľadiska ochrany viniča veľmi náročná. Na celom území a vo všetkých našich vinohradníckych oblastiach sa vytvorili meteorologické podmienky vhodné pre šírenie infekcie a ohrozenie vinohradov peronospórou (Plasmopara viticola). Program GALATI vitis avizoval potrebu ošetrenia už v týždni od 17. mája, na celom území. Následne takmer celé vegetačné obdobie prebiehalo v znamení silného ohrozenia peronospórou. Škody sa vyskytli napadnutím kvetenstva už veľmi skoro, pred kvitnutím, i vo fenofázach po kvitnutí. Neskôr dochádzalo k napadnutiu listov, a teraz najmä na zálistkoch a mladých listov. Bolo výhodné postriekať vinič proti peronospóre meďnatým prípravkom, ktorý najlepšie zaistí ochranu starých listov, zlepšuje vyzrievanie letorastov a priaznivo ovplyvňuje zdravotný stav. Treba však dodržať v systéme IP limit 2 kg Cu/ha/rok. Treba dodržať ochrannú lehotu - 35 dní u muštových odrôd.

Napriek výdatným zrážkam, už od začiatku apríla a takmer celý máj sa vytvorili aj vhodné podmienky aj pre infekciu a škodlivosť múčnatky (Uncinula - Erysiphe necator, kon.št. Oidium tuckeri). V niektorých oblastiach program GALATI vitis avizoval ohrozenie múčnatkou a potrebu ošetrenia už koncom apríla, začiatkom mája. Potom po dlhšej prestávke nastalo opätovné ohrozenie v druhej polovici júna, t.j. hneď po odkvitnutí. V ďalších oblastiach ohrozenie nastalo neskôr. K poškodeniu strapcov dochádzalo na viacerých lokalitách, najmä na neskorších odrodách. Na bobuliach už teraz nie je nebezpečie infekcie, ale môžu byť poškodené ešte mladé listy a zálistky. V tomto období už ošetrenie nie je potrebné.

Všeobecne možno konštatovať, že v jednotlivých vinohradníckych oblastiach sa počasie v mesiacoch júl a august síce javilo veľmi rozdielne, ale napriek tomu takmer všade boli vhodné podmienky aj pre rozvoj peronospóry aj pre rozvoj múčnatky, teda pre tohoročnú vegetáciu platilo spoločné ohrozenie vinohradov oboma chorobami.

Už veľmi skoro sa vytvorili priaznivé podmienky pre infekciu a uchytenie sa plesni sivej (Botryotinia fuckeliana, kon.št. Botrytis cinerea) na generatívnych orgánoch viniča. V niektorých oblastiach už cez fenofázu kvitnutia, inde neskôr a takmer všade infikovala pleseň sivá v priebehu druhej polovice júla a v auguste . V súčasnom období prebiehajúci silne zrážkový a chladný ráz počasia tiež vytvára vhodné podmienky pre vývoj hnilôb, najmä botrytídy, ale aj bielej hniloby..

Ako v predchádzajúcich rokoch, tak aj v tomto roku bude potrebné ochrániť strapce, hrozno nielen od obligátnych patogénov, ako je pleseň sivá a biela hniloba, ale patričnú pozornosť musíme venovať aj ďalším mikroorganizmom, ako sú kvasinky, či baktérie, ktoré sa spravidla spolu vyskytujú s hnilobnými patogénmi. Medzi tieto ďalšie mikroorganizmy počítame aj huby, Penicillium, Aspergillus, či iné. Tieto môžu byť príčinou tzv. kyslej hniloby hrozna (Sour rot). Preniknutie patogénov kyslej hniloby do hrozna umožňujú predovšetkým poranenia šupky bobúľ, ktoré môžu spôsobovať rôzne činitele, ako napr. ľadovec, osy, napadnutie múčnatkou, obaľovače, ale môže prísť do úvahy aj fyziologické praskanie bobúľ a pod. Často sa stretávame vo vinohrade aj s vektormi, prenašačmi mikrorganizmov - pôvodcov kyslej hniloby. Častými prenášačmi sú saprofágne mušky - drozofila obyčajná (Drosophila melanogaster), ktoré urýchľujú rozklad obsahu bobúľ, zanášaním kvasiniek do bobúľ, okrem mušiek sa bobule hrozna infikujú aj životnou činnosťou lariev drozofily. Cez rany môže bobule hrozna infikovať aj patogénna huba, spôsobujúca bielu hnilobu (Metasphaeria diplodiella). Zdá sa, že s prvotnými patogénmi, najmä s octovými baktériami z rodu Acetobacter úzko súvisí vývoj bielej hniloby, ktorej výskyt je doprevádzaný intenzívnou octovou vôňou, ktorú cítime už vo vinohrade.

Cieľom vinohradníka musí byť za každú cenu dopestovanie zdravého hrozna, aj v tom prípade, keď zber ponecháva na neskoršie obdobie, až na november, či na ešte neskorší termín. V prípade neskorého zberu, strapce visia na kroch, ktoré sú už bez listov, kry sú už bez asimilácie a sú vystavené nepriazni počasia. V takom prípade nechránené bobule môžu byť osídľované rôznou mikroflórou. Medzi mikroorganizmami tejto mikroflóry dominujú tzv. ekofytické organizmy - epifyti (mikroorganizmy, žijúce na povrchu rastlinného orgánu, no neparazitujú), zriedka endofytické, ktoré prenikajú do vnútra bobúľ.

Pozrime sa predovšetkým na botrytis, ktorý je v našich podmienkach najzávažnejším, obligátnym patogénom, spôsobujúcim hnitie hrozna. Botrytis je schopný preniknúť aj cez neporušenú šupku do bobule a tak zničiť časť strapca, či postupne aj celé strapce:

Pleseň sivá

Pleseň sivá, botrytída, je choroba, spôsobená patogénom Botryotinia fuckeliana, konídiové štádium Botrytis cinerea. Poznáme však viac foriem botrytídy: tzv.

zhubná hniloba, keď huba, vyvolávajúca botrytídu, napadne hrozno pred začiatkom dozrievania, teda pred zamäkaním. Napadnutie hrozna pred zamäkaním spravidla spôsobuje značné škody v kvalite úrody (starší názov kyslá hniloba). Za určitých podmienok, keď sú výdatné zrážky, a keď sú aj nízke teploty, pri podmienkach vhodných pre rozvoj patogéna, zhubná hniloba sa môže prejaviť aj neskôr, spravidla je vtedy v interakcii s iným patogénom.
ušľachtilá hniloba vzniká, keď huba, vyvolávajúca botrytídu, infikuje hrozno až neskôr, a to vo fenofáze dozrievania (spravidla nad 19oNM cukru) a následne ráz počasia je teplý, bezzrážkový. V dôsledku pôsobenia patogéna plesni sivej sa vytvárajú cibéby, ktoré sú v úrode hrozna vítané ako surovina pre výrobu vysoko kvalitných vín - cibébových výberov.

Pleseň sivá napáda veľa druhov rastlín. Huba vyvolávajúca botrytídu, na viniči môže infikovať všetky zelené časti. Hospodársky význam má napadnutie kvetenstva, strapiny a bobúľ či celých strapcov. Infikuje spravidla po dlhom období jarných dažďov. V tomto roku to bolo intenzívne zrážkové obdobie. Napadnuté kvety a kvetenstvo sa zafarbujú dohneda a za vlhkého počasia môžu byť prerastené sivým povlakom huby. Napadnutá časť kvetenstva zasychá. Nebezpečie zo skorej infekcie spočíva najmä v tom, že patogén sa usadí na zbytkoch kvetenstva ako fakultatívny nekrotrof. Vo forme vegetatívneho mycélia prečkáva, kým príde horúce letné obdobie (tzv. latentné obdobie botrytídy). Potom znova sa aktivuje pred, alebo po uzatvorení strapcov, a v prípade vlhkého počasia infikuje ešte nezrelé bobule, vtedy nastáva zhubná hniloba. V napadnutých bobuliach sa už nesyntetizuje cukor a proces zrenia je prerušený. Napadnuté bobule sa zafarbujú dohneda a na nich vyrastá sivý nálet konídiofór s konídiami, tento nálet neskôr pokrýva celé bobule. Napadnuté strapce majú nepríjemný plesňový zápach. Také strapce sa stávajú vhodným substrátom aj pre infekciu druhotnými hubami, ktoré môžu výrazne zhoršiť kvalitu suroviny pre výrobu vín. U modrých odrôd pleseň sivá rozkladá aj farbivá v šupke.

Epidemické ohrozenie botrytídou môže prepuknúť náhle, pretože pre patogéna stačia aj kratšie trvajúce podmienky vhodné pre rozvoj huby, takže hniloba môže prepuknúť už po 2 - 3 týždňoch. Huba produkuje konídie vo veľkom množstve a tým zabezpečuje vždy dostatočné množstvo spór, ktoré za vhodných podmienok môžu ďalej šíriť infekciu.

Pri napadnutí zrelých bobúľ botrytídou, pri teplom a suchom ráze počasia dochádza k pozitívnemu účinku huby, vzniká tzv. ušľachtilá hniloba, pri ktorej bobule hnednú a pri suchom ráze počasia sa scvrkávajú – tvoria sa tzv. cibéby. Z hrozna s výskytom cibéb špeciálnou technológiou možno vyrobiť vína výnimočných kvalít, ktoré v našej legislatíve označujeme ako cibébový výber.

Súvisiace články:

Biela hniloba

Biela hniloba je choroba, spôsobená patogénom Metasphaeria diplodiella, konídiové štádium Coniella diplodiella, ktorá infikuje obyčajne cez rany bobule a vytvára podmienky pre ďalšie infekcie nekrotrofnými organizmami, ktorými môžu byť ďalšie huby, ale aj octové baktérie, či kvasinky.

Huba prezimuje v pôde na napadnutých rastlinných zbytkoch vo forme pyknídií, alebo vo forme odolných konídií. Infikuje po letných výdatných zrážkach poranené časti bobúľ, či letorastov. Hromadné infekcie nastanú najmä po krupobití, po hromadnom poškodení hmyzom, chorobami, či zmenou osmotického tlaku (po suchom ráze počasia náhle nastanú výdatné zrážky, kedy dochádza k praskaniu šupiek bobúľ). Huba však môže infikovať aj priamo cez zdravé neporanené pokožkové pletivo. Inkubačná doba je pomerne krátka, príznaky sa objavujú za priaznivých podmienok už týždeň po infekcii. Po ďaších dvoch týždňoch sa vyvinú plodnice. Príznak infekcie na bobuliach sa prejavuje pásom postupného sfarbovania bobule, za ktorým sa hnijúca bobuľa odfarbuje pri bielych odrodách do belavo-žltkasta, pri modrých odrodách do bledo kávovohneda. Bobule sa scvrkávajú, a postupne sa pod pokožkovým pletivom vytvárajú pyknídie, pokožkové pletivo infikovaných bobúľ je drsné.

Postihnutá môže byť časť strapca, alebo i celé strapce, ktoré pri bezzrážkovom ráze počasia môžu zasychať. Poškodené bobule majú nižšiu cukornatosť a menej aromatických látok. Biela hniloba sa vyskytuje takmer vždy v sprievode s octovým zápachom, ktorý možno zacítiť už aj vo vinohrade. Predpokladá sa, že octový zápach pochádza od namnožených sprievodných mikroorganizmov, alebo i zástupcov kvasničnej mikroflóry, či s octovými baktériami z rodu Acetobacter. Vína, vyrobené z hrozna napadnutého bielou hnilobou, sú menej kvalitné a často majú vyšší obsah prchavých kyselín.

Biela hniloba napáda aj výhonky. Pri uzloch vznikajú najprv drobné hnedé predĺžené škvrny, ktoré sa rozšíria na celé medziuzlie. Choré časti výhonkov sa zúžia až hynú. Povrch sa zdrsní od vzniknutých pykníd. Kôra praská a popri nej vznikajú perličkovité porézne nádorky tvaru drobných guličiek (výrazne sa odlišuje tento príznak od bakteriálnej nádorovitosti, ktorá indukuje nekontrolovatelné bujnenie pletív až nádory rakovinového charakteru, aké pri bielej hnilobe nevznikajú!)

Čierna hniloba - giňardia

Čierna hniloba - giňardia viničová je choroba, spôsobená patogénom Guignardia bidwellii. Huba napáda všetky zelené časti viniča - listy, bobule, výhonky. Mladé bobule sa zriedka infikujú. Častejšie sú napadnuté bobule väčšie ako hrášok. Na nich sa vytvoria okrúhle škvrny sivastej, neskôr hnedej farby, škvrny sa rýchle zväčšujú. Na napadnutej bobuli vidíme často postupné hnednutie - prebiehajúce v pásoch. Napadnuté bobule sa zafarbujú do hneda, v suchom počasí sa scvrkávajú, v zrážkovom počasí majú sklon k hnitiu. Najprv bobule vyzerajú akoby sparené, neskôr sa zvrašťujú, začínajú černať od miesta infekcie a pokrývajú sa čiernymi pyknídiami. Po niekoľkých dňoch celá bobuľa mumifikuje, sčerná a na ich povrchu sú pyknídiá. Po vyprázdnení sa pyknídiá vyplňujú hyfami a premieňajú na skleróciá. Tie sa po prezimovaní pretvárajú v peritéciá, ktoré obsahujú askospóry - jarné zdroje infekcií.

Zelená (modrá) pleseň

Zelená (modrá) pleseň na bobuliach býva po infekcii Penicillium expansum.

Môže sa vyskytnúť najmä pri vlhkom ráze počasia predovšetkým na dozrievajúcom hrozne. Vyskytuje sa väčšinou na bobuliach poranených osami, obaľovačmi, či iným spôsobom. Vytvára tzv. zelenú (modrú) hnilobu. Má nepriaznivé vlastnosti, spôsobuje vo vínach plesňové pachute.

Zelená (modrá) pleseň - Penicillium expansum

Čierna pleseň

Čierna pleseň na bobuliach býva po infekcii Aspergillus niger. Huba, spolu s ďalšími vytvára toxické metabolity. U nás pre sporadické výskyty, ktoré sú z hľadiska vytvorených mykotoxínov zanedbateľné, sa tieto huby zvlášť nesledujú a ochrana sa proti nim osobitne nerobí. Myslím si však, že v budúcnosti monitorovanie rozsahu ich výskytu bude potrebné, a to ani nie tak za účelom ich eliminácie ako patogénov, ale ako zdrojov pre tvorbu toxických metabolitov.

Biela pleseň

Biela pleseň býva po infekcii Alternaria alternata (nemýliť s bielou hnilobou). Vyskytuje sa ako jeden z možných húb na dozrievajúcom hrozne. Je väčšinou saprofytcká, môže však byť aj parazitická huba. Pri vlhkom ráze počasia sa objavuje husté mycélium na strapine, a môže prechádzať i na bobule. Vyskytuje sa často po poškodeniach úpalom, väčšinou spolu s druhom Cladosporium sp., spôsobujú aj tzv. černe na viniči. Huba má dva typy mycélia - vzdušné a submerzné (ponorné). Výrazné je obyčajne vzdušné, vatovité mycélium, ktoré je sterilné. Submerzné mycélium vytvára konídie tmavo sbarvené - olivovo zelené až hnedé. Huba produkuje toxický metabolit AAT (alternaria alternata toxin), a ďalšie, čím je nebezpečný aj z hľadiska hygienického.

Ochrana proti hnilobám

Cieľom ochrany proti hnilobným patogénom je v prvom rade zabrániť napadnutiu strapcov a vzniku hniloby hrozna, následne pri neskorých zberoch zabrániť infekciám a pôsobeniu sekundárnych hubových patogénov, kyslých hnilôb najmä v mesiacoch október až december. Už cez vegetáciu riadime zásahy ochrany viniča odlišne, a to cielene podľa zamerania produkcie hrozna.

Nepriama preventívna ochrana

Správne zaťaženie krov rezom tak, aby bol vyrovnaný vegetatívno - generatívny pomer
Usmernenie výživy vinohradu podľa listových a pôdnych analýz tak, aby výživa bola harmonická, a aby nehrozilo najmä prehnojenie dusíkom
Agrotechnické nepriame ochranné zásahy: Pozostávajú najmä z komplexu správne a včas uskutočnených zelených prác - prevzdušnenie oblasti strapcov, ktoré sa dosiahne spočiatku výrazným podlomom, správnym usmernením letorastov, neskôr odlistením zóny strapcov. Odlistenie robíme veľmi opatrne tak, aby sme odkryté strapce zbytočne nevystavovali slnečnému úpalu (odstrániť iba 1 – 2 listy z jedného výhonku). Tým znižujeme vnímavosť strapcov k hnilobám.
Zamedzenie akémukoľvek poškodeniu bobúľ. Preto je potrebná účinná ochrana proti obaľovačom najmä proti druhej generácii, ďalej ochrana proti poškodeniu škorcami i hmyzom, dôležitá je účinná ochrana proti múčnatke.

Priama chemická ochrana

je súčasťou celoročnej technológie ochrany viniča, teda ochrana je dôležitá nielen vo fenofáze dozrievania, resp. uzatvárania strapcov! Keďže nemôžeme predpokladať, kedy dôjde k poškodeniu bobúľ, ochranou má byť krytie zelených plôch – a najmä strapcov v priebehu obdobia po odkvitnutí až po zamäkanie. Ochranou v tomto období je ošetrenie širokospektrálnymi prípravkami, ktoré sú účinné aj proti hnilobným patogénom.

Infekcie, ktoré prebehli počas kvitnutia, bývajú najčastejšie východzím zdrojom pre neskoršie napadnutie strapcov. Za vlhkého počasia po odkvitnutí botrytída často napadne zbytky čiapočiek, nekrotizované zbytky peľníc a najmä pri odrodách s hustým strapcom, infekcia môže byť uzavretá vo vnútri strapca.

Z uvedených príčin ochranu proti hnilobám hrozna delíme na dve etapy:

prvá etapa ochrany proti hnilobám – bielej hnilobe a botrytíde - ktorú robíme v období fenofáz – po kvitnutí (keď opadlo 80 % čiapočiek), až do fenofázy – pred uzatváraním strapcov, resp. pri zamäkaní bobúľ.
druhá etapa ochrany proti hnilobám – najmä proti botrytíde – je fenofáza zamäkania až dozrievania hrozna.

Chemické prípravky v týchto etapách riadenej ochrany sú rozdielne.

Ochranu proti hnilobám v prvej etape robíme spravidla širokospektrálnymi fungicídmi, s ktorými súčasne riešime aj ochranu proti peronospóre, či múčnatke. Medzi prípravky s účinnosťou proti hnilobám patria strobiluríny – ako napr. azoxystrobín (Quadris Max), trifloxystrobin (Zato, Eclair), krezoxim-methyl (Discus, Collis), pyraclostrobin (Cabrio Top). Strobiluríny sú vynikajúce najmä proti múčnatke a niektoré z nich majú vedľajší účinok aj proti peronospóre. Ďalšia účinná látka, ktorá účinkuje aj proti hnilobám je folpet (Folpan 80 WDG a zmesné prípravky, ktoré obsahujú folpet, ako sú napr. Shavit F 71,5WP; Melody Combi 43,5 WP; Pergado F; Fantic F; Forum FP). Väčšina širokospektrálnych fungicídov obmedzuje výskyt aj ďalších mikroorganizmov, ktoré by neskôr škodili na hroznách. V prvej etape nie je účelné používať úzkospektrálne botryticídy, pretože umožníme infekciu a následné rozšírenie a škodlivosť ďalším hnilobným patogénom.

Ochranu proti hnilobám v druhej etape riešime botryticídnym prípravkom na báze chemickej účinnej látky, alebo na báze biopreparátu. Spravidla sa používa jedno, či dve ošetrenia podľa priebehu počasia. Keď je priaznivé počasie pre dozrievanie viniča – slnečné, teplé bezzrážkové, ktoré nevyhovuje šíreniu botrytídy, ošetrenie možno oddialiť až do doby ohlásenej zmeny počasia, prognózy výdatných zrážok. Biologický prípravok Trichodex, alebo Trichomil – Trichoderma harsianum možno použiť na prestriedanie s chemickým botryticídom. Pôsobí na potlačenie fytopatogénnych, ale aj saprofytných húb, dobre účinkuje aj proti botrytíde. Mechanizmus účinku mykoparazitácie sa zakladá na priamom ovíjaní mycélia fytopatogénnej huby, najmä Botrytis cinerea hýfami Trichodermy, ktoré prenikajú do vnútra mycélií, kde prijíma živiny ako endoparazit. Pôsobí aj ako konkurenčný mikroorganizmus na povrchu bobúľ, čím vytesní ďalšie, často škodlivé organizmy, resp. tie, ktoré vytvárajú nebezpečné mykotoxíny.

Použitie chemického botryticídu - veľmi dôležité je ošetrenie proti hnilobe vo fenofáze zamäkania bobúľ. Ošetrenie sa spravidla uskutočňuje preventívne. Mimoriadne ohrozené vinohrady, a najmä neskoré odrody, určené pre neskorý zber, možno ošetriť aj druhýkrát za 10 – 14 dní po aplikácii botryticídu v tejto etape. Pri neskorých odrodách a predpokladanom neskorého zberu ešte na začiatku zamäkania používame aj ošetrenie prípravkami, ktoré sme spomínali v prvej etape. Ďalšie ošetrenie, t.j. prvé ošetrenie v druhej etape uskutočníme s prípravkom s účinnou látkou fenhexamid (Teldor 500 SC), alebo cyprodinil + fludioxonil (Switch 62,5 WG), alebo pyrimethanil (Mythos 30 SC), alebo boscalid (Cantus). Pre oddialenie vzniku rezistencie treba striedať prípravky z inej skupiny účinnej látky. Tak sa odporúča použitie anilínopyrimidínových prípravkov (Switch, Mythos) max. 1x (pri 3 a viac ošetreniach proti botrytíde max. 2x) a odporúča sa použitie hydroxianilinídov a karboxamidov (Teldor, Cantus) max. 2x . Anilínopyrimidínové prípravky sú účinné aj proti bielej hnilobe.

Kvalitná ochrana preventívnymi opatreniami - prevzdušnenie oblasti strapcov, ako i priamou ochranou spravidla zaistí vytrvanie zdravých nepoškodených strapcov až do doby zberu. Preto ochranu treba robiť vždy včas a kvalitne.

Súvisiace články: